Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       18. júl 2003 Slovensko je pevnou časťou Európy: Sucho nepozná hranice Jaroslav Rozsíval Po dlhom období sucha sa Európa konečne dožila dažďa – i keď iba čiastočne. Vody je stále málo a dôsledky mimoriadne suchého a teplého počasia na zber obilia, či vznik lesných požiarov sú naďalej viac ako vážne. Tohtoročné sucho, ktoré zasiahlo nielen juhoeurópske krajiny, ale aj Slovensko, je aj námetom nasledujúceho príspevku. Blahodárny účinok dažďovej vody na naše polia a lesy je vari rovnako dôležitý ako vplyv normálneho kolobehu vody v prírode na ľudskú psychiku – a to predovšetkým tam, kde sú naň ľudia po tisícročia zvyknutí a aj odkázaní. V prípade, že dôjde k výkyvom kolobehu prírody, dochádza aj k anomáliám fungovania spoločnosti: Dlhotrvajúce suchá sa v histórii ľudstva neraz skončili katastrofami, či už humánnymi, alebo politickými. Tohtoročné leto zasiahlo niektoré časti Európy, predovšetkým v Taliansku a Francúzsku 40 stupňovými teplotami. Niektorých turistov to síce potešilo, ale európskym poľnohospodárom sa z toho zježili vlasy: Takéto sucho nezažili vari už od povestného roku 1947. Šéf talianskej civilnej ochrany Guido Bertolaso hovorí o bezprecedentnej kríze, ktorá prinútila vládu otvoriť priehradné nádrže v Alpách s cieľom naplniť korytá rieky Po, na ktorej sa nachádzajú vodné elektrárne. Sucho zároveň zvyšuje ceny ovocia a zeleniny. Talianski katolíci sa začali modliť za viacej dažďa – mimoriadne silné prehánky však napokon zasiahli Francúzsko a Nemecko. Klimatológ britskej Univerzity of East Anglia Tim Osborne tvrdí, že nedávne záplavy a tohtoročné sucho môžu byť aj dôsledkom globálneho otepľovania: Audio:„Predpoklad pre Európu je ten, že priemerné zrážky v lete sa zmenšia, v najnovších štúdiách sme sa zaoberali aj modelmi extrémnych zrážok a extrémne suchého počasia a aj keď priemerná tendencia je pokles, treba rátať aj s ojedinelými výraznými zrážkami. Takže v priemere je možné očakávať horúce letá s výnimočnými ťažkými dažďami, spôsobujúcimi záplavy.“ Ako vyzerá aktuálna situácia na Slovensku z pohľadu poľnohospodárov? S touto otázkou sme sa obrátili na predsedu poľnohospodárskej sekcie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, inžiniera Igora Gubu: “Predpovede nie sú optimistické, ale nerád by som prebiehal výsledky...všetko sa mapuje, predseda našej SPPK spolu s pánom ministrom mapovali situáciu na západnom a strednom Slovensku, na budúci týždeň idú na východné Slovensko a až po zožatí úrody sa vlastne spraví situačná správa, ako to vlastne dopadlo jednotlivých regiónoch - tak, aby vedela aj vláda zaujať stavisko k skutočnej situácii.“ SE: V prípade, že by sa potvrdili úvahy o tom, že úroda bude nižšia o 30, 40 až 50 percent, ako to vyzerá s rezervami obilia na Slovensku? Guba: „V niektorých prípadoch tie výpady budú až také, toto sucho je veľmi špečcifické, veľmi lokálne...čo sa týkla rezerv, myslím si, že pokiaľ sa potvrdia prognózy, budeme musieť doviezť predovšetkým kŕmne obilie.“ SE: Uvažuje sa, že podobná situácia nastala na Slovensku v roku 1976? Guba:„To neviem, ale toto sucho sa pokladá za najväčšie od roku 1947, takže je to oveľa vážnejšie, ako v roku 2000, kedy sme makli tiež extrémne sucho...pre ilustráciu: zatiaľ čo v roku 2000 spadlo v piešťanskom regióne od januára do júna takmer 180 mm zrážok, tak tohto roku to bola polovica, čo hovorí samo za seba.“ SE: Aký to môže mať finančný dopad? Guba: „Ja osobne predpokladám, že to postihne maximálne 150 až 200 tisíc ton úrody.“ Konštatuje inžinier Igor Guba zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...