Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       18. júl 2003 Problém charakteru medzinárodných zmlúv je v charaktere vlády, nie pravidiel Juraj Hrabko Problematiku charakteru medzinárodných zmlúv, ako aj spôsob ich prijímania druhou Dzurindovou vládou analyzuje Juraj Hrabko. Rozhodnutie o vypracovaní právnej analýzy, týkajúcej sa charakteru medzinárodných zmlúv, ktorú má minister spravodlivosti Lipšic predložiť vláde, možno nazvať obyčajnou politickou fintou. Je pritom nepochybné, že poriadok v tak závažnej záležitosti jednoducho musí byť. Jedna vec je však to, či poriadok existuje a druhá, či ho tí, ktorí ho majú rešpektovať, aj rešpektujú. Z čisto ústavného hľadiska pritom ide aj o to, či si vláda neprisvojuje väčšiu časť moci, ako jej z ústavy prislúcha a to na úkor tak parlamentu, ako aj prezidenta. Spor o charakter Zmluvy o katolíckej výchove a vzdelávaní navyše nie je prvým, ale už štvrtým sporom druhej Dzurindovej vlády o spôsobe prijímania medzinárodných zmlúv. Prvým bol spor o spôsobe pristúpenia Slovenska k Severoatlantickej zmluve. Ústavní právnici napokon dali zelenú tomu, aby slovenský parlament schválil pristúpenie k tejto Zmluve ešte pred tým, ako dostane od NATO riadne, oficiálne a záväzné pozvanie. Druhým sporom bol spor o podpis Zmluvy o pristúpení Slovenska k Európskej únii. Chcel ju podpísať iba premiér s ministrom zahraničných vecí, zistilo sa však, že na podpis nemajú oprávnenie od prezidenta republiky. Prezident totiž v zmysle ústavy previedol na vládu právomoc dojednávať iba také medzinárodné zmluvy, "na ktoré nie je potrebný súhlas parlamentu". A na tie zmluvy, na ktoré súhlas parlamentu potrebný je, prezident previedol iba právomoc ich "prípravy a prerokúvania", ale nie aj podpisovania. A tretím sporom bolo uzatváranie Zmluvy o poskytovaní duchovnej služby katolíckym veriacim v slovenských ozbrojených zložkách. Faktom je, že s charakterom medzinárodných zmlúv sa doteraz na Slovensku zaobchádza ľubovoľne až svojvoľne. Podľa tzv. kompetenčného zákona patrí táto problematika pod gesciu ministerstva zahraničných vecí, ktoré má podľa zákona zabezpečovať aj "koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv". Problém ministerstva zahraničných vecí v tejto záležitosti pritom vôbec nie je v tom, že ministerstvo nemá vypracované príslušné predpisy, smernice, stanoviská či listy k charakteru medzinárodných zmlúv, ale v tom, že nevyžaduje ich dodržiavanie a povoľuje ich obchádzanie. Politické rozhodnutie vlády je tak povyšované aj nad zákon. Napríklad, pri uzatváraní prvej dodatkovej Zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou o poskytovaní duchovnej služby v ozbrojených silách, Kukanovo ministerstvo najskôr tvrdilo, že ide o tzv. prezidentskú prednostnú zmluvu, ktorá vyžaduje súhlas s ratifikáciou od parlamentu a následne aj podpis prezidenta. O týždeň však vláda tútu zmluvu schválila ako štandardnú medzivládnu zmluvu, teda bez parlamentu aj prezidenta. Kruciálna otázka preto neznie tak, či je potrebné vypracovať nové pravidlá pre posudzovanie charakteru medzinárodných zmlúv, ale tak, či existuje ochota politikov ich aj rešpektovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...