Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. júl 2003 Registrované cirkvi pripravili "svoj" návrh zmluvy o náboženskej výchove a vzdelávaní Boris Koreň Príprava zmluvy s Vatikánom o katolíckej výchove a vzdelávaní vyvolala búrlivú politickú debatu o formálno-právnej stránke jej prijímania, ale aj o obsahu. Zmluva totiž zavádza vyučovanie náboženstva ako povinne voliteľného predmetu aj na prvom stupni základnej školy a na stredných školách a predpokladá, že sa na cirkevných školách nebudú vyučovať programy, ktoré nezodpovedajú katolíckemu učeniu. Minulý týždeň bol prezentovaný návrh obdobnej zmluvy s ostatnými registrovanými cirkvami. Viac informácií ponúka Boris Koreň. Modelom pre vypracovanie Dohody medzi vládou a registrovanými cirkvami o náboženskej výchove a vzdelávaní, ktorá bude mať vnútroštátny charakter, sa stala spomínaná zmluva s Vatikánom. Do jej režimu by malo patriť 11 cirkví, medzi nimi niektoré s niekoľkostotisícovou základňou veriacich - napríklad druhá najväčšia Evanjelická cirkev augsburského vyznania, ale aj malé cirkvi s necelými dvoma tisíckami veriacich, napríklad Starokatolícka cirkev, či Cirkev československá husitská. Z toho vyplývajú viaceré odlišnosti navrhovanej dohody. Podľa právnika evanjelickej cirkvi Dušana Rolla: AUDIO: "V prvom rade si musíme uvedomiť, že tie malé cirkvi nemajú toľko žiakov, nebude toľko prihlásených, ako je v katolíckej cirkvi. Preto sme tam vsunuli možnosť, aby keď sa prihlásia už traja žiaci, bola možnosť zriadiť takúto triedu." Cirkvi sa môžu medzi sebou aj dohodnúť, že spoja do jednej triedy žiakov rôzneho vierovyznania. Treťou odlišnosťou - ak by nebolo možné pre malý počet žiakov zriadiť triedu - je možnosť individuálneho štúdia. Keďže v prípade katolíckej cirkvi je potrebných na vyučovanie náboženstva minimálne 12 žiakov, Slobodná Európa sa Dušana Rolla opýtala, či požiadavka, aby v prípade iných cirkví stačili traja žiaci, nie je pre štát finančne náročná: AUDIO: "Určite je. Ale štát si tiež musí uvážiť, do čoho chce investovať u detí." Model, ktorý si Slovensko zvolilo pri úprave vzťahu štátu a cirkví, určuje Základná dohoda so všetkými cirkvami prijatá minulý rok - je podľa Rolla jedinečný, a preto sa nemali ako inšpirovať nejakými zahraničnými modelmi. Túto oblasť však aj v rámci Európskej únie riešia jednotlivé štáty samostatne. Hovorí Dušan Roll: AUDIO: "Keď sa pýtate, ako je to v jednotlivých štátoch, tak by som vám chcel povedať práve opačne, že túto zmluvu, ktorá dáva tieto predpoklady, že sa urobia dohody o pastoračnej činnosti, o náboženskej výchove, o financovaní, a tak ďalej, si už prebralo asi osem štátov, teda minoritných cirkví a uvažuje, ako ich použiť v práci so svojou vládou." Slobodná Európa sa zaujímala aj o problém, či uzavretie dohody o náboženskej výchove a vzdelávaní nespôsobí ťažkosti, keď si začnú rovnaký prístup nárokovať aj príslušníci iných, štátom zatiaľ neregistrovaných cirkví. Či si teda nemôže to, aby jeho dieťa navštevovalo náboženskú výchovu, nárokovať napríklad aj rodič moslim, či hinduista. Podľa pracovníčky Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Silvie Jozefčiakovej síce ide o uplatňovanie ústavou garantovaného práva, to je však absolútne len vo svojej základnej podobe, keď nikoho nemožno nejakým spôsobom nútiť, aby prijal alebo zmenil svoju vieru. Pokiaľ ide o verejné uplatňovanie si tohto práva, teda aj o vyučovanie príslušného náboženstva, podľa Jozefčiakovej: AUDIO: "Tu už tieto práva nepožívajú absolútnu voľnosť. To znamená, že toto právo môže byť upravené právnou normou v podobe zákona." Podľa pracovníčky Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Silvie Jozefčiakovej si teda vyučovanie náboženstva na školách môžu nárokovať len registrované cirkvi. Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...