|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
22. júl 2003
|
Nová Európa cestuje – a stále ďalej a ďalej...
|
Jaroslav Rozsíval
|
Uhorková sezóna prebieha - tak ako v celej Európe - aj v našich končinách už tradičným spôsobom: niektorí idú na chaty, iní pod stany a – stále viac a viac turistov sadá do lietadla, či vlastného klimatizovaného auta a mieri k moru.
„Lietadlom do Turecka“ – s týmto heslom neprichádzajú v poslednom čase čoraz častejšie iba cestovné kancelárie, ale aj svetové štatistiky: podľa správy agentúry AFP sa stále viac turistov z východnej a strednej Európy rozhoduje pre dovolenku na Západe. „Naši ľudia“ uprednostňujú v posledných rokoch nielen teplejšie a prímorské krajiny na juhu Európy, ale aj pohodlnejší a zároveň drahší spôsob dopravy: Popri Turecku a Grécku je to predovšetkým Chorvátsko, ktoré sa stáva hlavným stredobodom záujmu turistiky chtivých Poliakov, Čechov, Slovákov, Maďarov a či Estóncov. Nádej domácich i zahraničných obchodníkov s turistikou, že tento trend bude aj naďalej pokračovať, nie je až taká nereálna – a to vzhľadom na blížiaci sa vstup desiatich nových štátov do EÚ: Mnohé západoeurópske cestovné kancelárie preto už dávno otvorili svoje zastupiteľstvá aj na východ od pomyselnej deliacej čiary, rozdeľujúcej Európu. Ich skúsenosti sú pritom v mnohom smerodajné aj pre tých, ktorí radi skúmajú najnovšie sociálne a ekonomické trendy v krajinách tzv. novej Európy.
Východoeurópski turisti uprednostňujú čím ďalej, tým viac kvalitu: Podmienky sú však obmedzené finančnými predpokladmi: cesta by nemala stáť viac ako tisíc eúr. Tento trend súvisí jednoznačne s rastom HDP v jednotlivých „nových členských krajinách EÚ“, predovšetkým v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a Slovinsku – tvrdí to aj európsky zástupca Svetovej turistickej organizácie so sídlom v Madride Luigi Cabrini, ktorý očakáva pokračujúci rast turistov, prichádzajúcich do západnej Európy z týchto krajín. Štatistiky ukazujú, že až 14 percent obyvateľov Poľska, starších ako 15 rokov, odcestovalo počas prázdnin roku 2002 do zahraničia – to je takmer 4 a pol milióna Poliakov. Podobné čísla ukazujú aj české štatistiky: Hlavným cieľom českých, ale aj maďarských turistov je predovšetkým Chorvátsko. Tento trend nám potvrdila aj hovorkyňa jednej z najväčších českých cestovných kancelárií - pani Věra Kudynová:
Kudynová:„Tak trendy jsou, že lidé, kteří cestují na letnou dovolenou, mají záujem nejčastěji o pobyty u Středozemního moře a je trendem, že dovolená se prodlužuje. Takže zatím co dŕív to byl jeden týden, tak v současné dobé jsou to nejčastěji dva, nebo tři týdny. Čeští a platí to i pro slovenské turisty vždy vědí o zemi, kterou hodlají navštívit, vědí hodně a jezdí na výlety, hodně poznávají, takže patří ve Středomoří mezi velmi inteligentní a oblíbené turisty.“
SE: Dá sa skonštatovať, že naši turiísti dispopnujú stále viac väčšími finančnými prostriedkami a majú záujem o kvalitnejšie služby?
Kudynová: „Dá se to tak říct, že lidé, když se vydají na dovolenou, mají dostatečné finanční prostředky, nemusí být třeba tak ekonomicky zdatní, jako například zámožnější občané ze západních zemí, ale člověk jak z České, tak i Slovenské republiky si chce na dovolené užít, takže jede radši jenom jednou za dva, nebo tři roky a dopřeje si kvalitnější služby a všechny možné služby, které jsou k dispozici a rozdhodně na své dovolené nešetŕí.“
SE: Aký trend vidíte opačne - zo Západu?
Kudynová: „My jsme specializavaní na leteckou turistiku. Takže jde o klienty, kteří přilétají letadlem a bydlí v nějakém drahém hotelu. Ta klientela je stejná - mají zájem o poznání měst a památek. Jenomže k moři se jezdí každý rok - protože je to relax, zatímco Praha, nebo Bratislava je poznání a takovému cestovateli stačí navštívit město jednou, a tak ten boom, který tady byl, už klesá a myslím si, že jak Česká i Slovenská republika se musí úrovní svých služeb hodné snažit, aby přilákala více těch zahraničních turistů, které potřebujeme.“
- Skonštatovala pani Věra Kudynová. Dodajme, že medzi najzaujímavejšie atrakcie, ktoré môže východná a stredná Európa ponúknuť rozmaznávaným turistom zo Západu, je predovšetkým nedotknutá príroda, pobyty na vidieku, rybolov a - veľmi lukratívna – poľovačka. Tento smer zaznamenal vo svojej minuloročnej správe aj monitorovací program Traffic, zriadený svetovou enviromentálnou nadáciou World Wild Life a svetovou úniou pre zachovanie prírody World Conservation Union.
Podľa správy programu Traffic míňajú západní poľovníci, zbierajúce cenné trofeje aj v tých najodľahlejších kútoch sveta, 120 až 180 miliónov eúr ročne na poľovačky vo východnej Európe a strednej Ázii. Obchod však prebieha príliš netransparentne na to, aby priniesol nejaký významnejší prínos hospodárstvu jednotlivých krajín, konštatuje sa v správe programu Traffic. Je iba samozrejmé, že záujem napríklad nemeckých poľovníkov sa na Slovensku sústreďuje predovšetkým na medvede. Tým však zatiaľ - vzhľadom na mimoriadne ochranné programy - nehrozí vyhynutie, skôr naopak: Turisti, poľujúci na Slovensku po cenných zážitkoch bez zbrane, si musia dávať mimoriadny pozor na nečakané stretnutia práve s nimi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|