Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       22. júl 2003 Najviac nelegálnej práce je v stavebníctve Eva Reiselová Priemerná miera nezamestnanosti hoci mierne, predsa len aj v júni oproti máju znova klesla. Dosiahla mieru 14,6 percenta. Takúto nízku mieru Národný úrad práce zaznamenal naposledy v decembri 1998, teda pred tri a pol rokom. Posledné mesiace hovoria o klesajúcom trende, čo je dobrá správa. Nelichotivé správy už spomenie Eva Reiselová: Ide predovšetkým o dlhodobo nezamestnaných, teda ľudí, ktorí sú bez práce viac ako jeden rok. Podľa štatistík Národného úradu práce ich bolo v júni takmer 230 tisíc. Pred pár rokmi našla zhruba tretina z nich svoje uplatnenie na krátky čas vo verejnoprospešných prácach, čo sa odrazilo aj v štatistikách. Ale ako hovorí riaditeľ odboru Národného úradu práce Pavel Tomasta: AUDIO: "Všetci tí, ktorí sa vrátili z verejnoprospešných prác, sa po roku stali dlhodobo nezamestnanými a po dvoch rokoch veľmi dlhodobo nezamestnanými." Už v súčasnosti ľudia, ktorých najmenej dva roky evidujú úrady práce, tvoria viac ako polovicu zo všetkých dlhodobo nezamestnaných. Stáva sa dokonca, že dospelý muž či žena ani nevedia, čo je to pracovať - nikdy takú príležitosť nemali, alebo keď aj prišla, nevyužili ju. Súvisí to s malým trhom práce, nízkou vzdelanosťou, ale aj nepatrnou ambíciou zmeniť život v chudobe a odkázanosti na štátne sociálne dávky. Generálny riaditeľ NÚP Jaroslav Šumný dodáva: AUDIO: "V niektorých dedinách na východnom Slovensku rezignovali na všetko, nehlásia sa nikde, lebo z evidencie sú vyradení. Žijú zvláštnym spôsobom života a teraz nevieme, koľko týchto ľudí je." Vo všeobecnosti však platí, že oproti júnu minulého roka sa nezamestnanosť znížila výrazným spôsobom. Hovorí opäť Pavol Tomasta: AUDIO: "Nezamestnanosť klesla zhruba o 80 tisíc, ale zamestnanosť narástla zhruba o 26 tisíc. Ten rozdiel, zhruba tých 54 tisíc treba sa opýtať, kde sú. V zamestnanosti sa neobjavili." Jednou z možných alternatív je ich realizácia v takzvanej šedej sfére, bez legálneho pracovného vzťahu. Teda pracujú bez pracovnej zmluvy, bez povinnosti odvádzať dane, poistné odvody. Odbor kontroly NÚP urobil podľa presne stanovených kritérií a výpočtov odhad, koľko by sa mohlo dostať do balíka verejných financií, keby tých 54 tisíc ľudí pracovalo legálne so všetkými povinnosťami zamestnávateľa i zamestnanca. Výsledky zhŕňa riaditeľ odboru kontroly NÚP Ján Vrbický: AUDIO: "Podľa týchto prepočtov dostaneme sa k číslu štyri miliardy 721 miliónov korún, ktoré by mohli byť schodkom, respektíve stratou príjmov poistných fondov a štátneho rozpočtu." Reálne sa dá predpokladať, že oveľa viac ľudí sa v takzvanej šedej ekonomike zamestnáva v lete ako v zime, najviac v stavebníctve, potom v reštaruračných a pohostinských službách, cestovnom ruchu, obchode. Vyhľadávanie a pokutovanie nelegálnej práce má od roku 2001 vo svojej náplni Národný inšpektorát práce. Skontroloval vyše štyridsaťštyri tisíc ľudí, našiel sto tridsiatichdvoch, ktorí pracovali bez zmluvy. Tento fakt nesvedčí o realite, len o nedostatočnej legislatíve, ktorá napokon ešte nelegálnu prácu ani nedefinovala. Preto sa stále vychádza len z toho, či je uzatvorená pracovná zmluva alebo nie. A to je aj podľa inšpektorov práce zúžený pohľad. Ako však pre Slobodnú Európu ešte v máji povedal jeden z nich, hlavný inšpektor práce v Trenčíne Ľuboš Holbich: AUDIO: "Už tým, že sa o tom hovorí, že sa vytvára tlak, tým pádom sa znižuje počet nelegálne zamestnaných, čiže už len to, že to kontrolujeme a vytvárame tlak na zamestnávateľov, už to je veľké pozitívum v tomto smere." Aj keď nie dostatočným. Nová legislatíva sa však dá očakávať najskôr v budúcom roku. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...