Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       5. august 2003 Narastá kriminalita narkomanov Oľga Štefucová Užívatelia drog sú najrizikovejšou skupinou z hľadiska šírenia epidémií a páchania trestnej činnosti. Toto konštatovanie, ktoré sa začiatkom roka objavilo v prieskume EUROBAROMETRA platí v plnej miere aj pre Slovensko, kde sa podľa Inštitútu pre drogové závislosti až jedna tretina drogovo závislých dopúšťa trestných činov. V téme pokračuje Oľga Štefucová. Ak hovoríme o tretine, treba doplniť, že v sledovanej skupine sú iba tí drogovo závislí, ktorým liečbu nariadil súd. Navyše, odborníci predpokladajú, že ide o oveľa vyššie číslo, nakoľko štatistiky pracujú iba s prípadmi odhalenej trestnej činnosti v súvislosti s drogami. Povahu trestných činov charakterizuje riaditeľ bratislavského Centra pre drogové závislosti Ľubomír Okruhlica. AUDIO: "Najčastejšie trestné činy, ktoré boli zistené, to sú v prvom rade krádeže, ktoré tvoria 48 percent z trestných činov, pre ktoré im boli súdom nariadené protitoxikomanické liečenia a až jednu pätinu - okolo 20 % - tvorila násilná trestná činnosť." V roku 2002 v slovenských väzniciach výrazne stúpol počet tých, ktorí nastúpili na výkon trestu a predtým užívali drogu - ide až o 22 percent z celkového počtu odsúdených. Lekári a psychológovia upozorňujú, že jednou z možností, ako zastaviť tento alarmujúci nárast páchania trestnej činnosti pod vplyvom drog je dostupnosť liečby pre chronických narkomanov. AUDIO: "Dostupnosť liečby sa považuje - okrem tých opatrení zákonných, represívnych - za rovnako dôležitý činiteľ pri znižovaní kriminality, súvisiacej s drogami, ako sú represívne opatrenia." Liečba by však mala prísť ešte skôr, ako sa drogovo závislý uchýli k páchaniu trestných činov. Problémom však je, že nie vždy narkoman na súdom nariadenú liečbu aj nastúpi - ide až o 27 percent prípadov - respektíve liečbu neukončí. V tomto bode zlyháva v prvom rade legislatíva, ktorá sa napriek nedávnej novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku s otázkou drogových závislostí ešte nevysporiadala. Nie celkom exaktne tieto zákony postihujú nariadenia o ústavnej a ambulantnej liečbe, neobsahujú represívne opatrenia v prípade nenastúpenia na odvykaciu kúru. Legislatíva v týchto otázkach stále vychádza zo situácie spred roka 1990, pričom práve za posledných 10-12 rokov došlo na Slovensku k podstatnej zmene na drogovej scéne - nielen čo do počtu závislých, ale aj dostupnosti a charakteru drog, či dnes spomínanému nárastu kriminálnych činov páchaných pod ich vplyvom. Riaditeľ Inštitútu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica situáciu popisuje nasledovne. AUDIO: "Dnes napríklad pre ťažko drogovo závislých je efektívnejšia ambulantná liečba ako ústavná. A otázka zmeny jednej liečby na druhú, keď je to v kompetencii súdu, tak to trvá mesiace, kým ju dostaneme. Pritom my by sme to potrebovali zmeniť v priebehu niekoľkých hodín. a to súd nie je schopný takú zmenu urobiť. To je vec, ktorú treba novelizovať." Navyše sa na represívnu stránku činov spáchaných drogovo závislými osobami treba pozerať aj z ekonomického hľadiska. Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti sú ročné náklady na jedného odsúdeného vo väznici 331 tisíc korún. U narkomanov s nariadenou liečbou vo výkone trestu sú takmer dvojnásobné. Pritom odvykacia liečba pacientov v špecializovaných centrách pre drogovo závislých v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva stojí ročne iba okolo 40 tisíc korún. Spoločnosť sa teda zrejme bude musieť urýchlene rozhodnúť, kam nasmeruje svoje finančné prostriedky. Trestanie činov páchaných drogovo závislými je totiž oveľa drahšie, ako liečba ľudí, ktorí drogám podľahli. Oľga Štefucová, Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...