Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       12. august 2003 Európskej ekonomike sa parí z kečky Jaroslav Rozsíval Tohtoročné mimoriadne teplo na starom kontinente sa jednoznačne dotklo aj ekonomík jednotlivých krajín. Počasie nielenže nepozná hranice, ale opäť raz pripomenulo človeku, že jeho možnosti v boji s prírodou sú obmedzené. Rakúsko to už má čierne na bielom: krajina v srdci Európy prežíva svoje najhorúcejšie leto od roku 1768. Vtedy sa totiž začali vo Viedni po prvý raz zaznamenávať priemerné teploty v krajine. Napriek tomu, že najvyššia teplota bola doteraz v Rakúsku zaznamenaná v roku 1985, priemerná teplota v troch letných mesiacoch je zjavne najvyššia od konca 18.storočia, Slovensko nevynímajúc. Dôsledky tohtoročných letných teplôt sú však rovnako mimoriadne, ako ich výška: Pôdohospodári sa boja o úrodu, energetici bijú zasa na poplach kvôli zvýšenej spotrebe elektriny. Svoje slabiny prejavili pritom opäť raz atómové elektrárne: Nie však kvôli nebezpečiu úniku rádioaktivity, ale pre obmedzenú schopnosť čeliť mimoriadne teplému počasiu. Reč je o dôsledkoch nezvyčajne horúceho leta na chladiace systémy francúzskych, ale aj švajčiarskych jadrových elektrární. Francúzi sa totiž rozhodli, že budú vypúšťať vodu z tzv. terciárneho okruhu reaktorov do riečnych tokov, a to za vyšších teplôt ako zvyčajne. Tomuto rozhodnutiu sa ale bránia ochrancovia prírody, varujúci pred možným uhynutím rýb v dôsledku zvýšenej teploty vody. Švajčiarsko sa na rozdiel od svojho západného suseda rozhodlo nepristúpiť k takémuto opatreniu - s tým, že radšej zníži produkciu. Francúzsko však získava ¾ svojej elektrickej energie z atómových elektrární, a tak kompetentní pracovníci ohli svoje chrbty pod tlakom ekonomiky. Podľa informácií českého úradu pre jadrovú bezpečnosť však české a tým aj slovenské jadrové elektrárne problém s teplou chladiacou vodou nemajú - vzhľadom na odlišný spôsob chladenia reaktorov. Nízky stav riek prinútil už začiatkom leta niektoré talianske vodné elektrárne k obmedzeniu ich produkcie. Teraz sa však tropické európske leto dotklo aj pýchy európskej energetiky: jadrových elektrární. Pre človeka zjavne nebezpečnejšie sú však dôsledky sucha na vznik lesných požiarov: Tie sa tohto roku rozhoreli na viacerých miestach. V Portugalsku zaznamenali pritom najničivejšie požiare v histórii krajiny. S plameňmi zápasia však aj v Španielsku a Taliansku. Hovorca nemeckej meteorologickej služby DWD Michael Knobelsdorf k príčinám nezvyčajnej tropickej vlny v Európe dodáva: Audio:„Hlavným dôvodom je to, že máme veľmi stabilný systém vysokého tlaku na stredom Európy, ktorý trvá už týždne, čím sa k nám môže dostať horúci vzduch z Afriky.“ V Británii museli tamojšie železnice, beztak vystavené neutíchajúcej kritike verejnosti, spomaliť svoje vlaky kvôli riziku prasknutia prehriatych koľají. Lenže vysoké teploty sa našťastie nedotkli britskej úrody obilia, ako tej, ktorá čaká na roľníkov v Nemecku a Francúzsku: Zrážky dosiahli totiž iba 50 percent ich bežného rozsahu: a tak nedostatok dažďa ohrozuje nielen zber obilia, ale ničivý bude pravdepodobne aj ich dôsledok na úrodu zemiakov. Sucho ohrozuje zároveň rast trávy, potrebnej pre kŕmenie dobytka a oviec. Najviac si však zúfajú talianski roľníci – mimoriadne sucho trvá aj naďalej a zásoby potrebnej vody, predovšetkým na juhu krajiny, sa zmenšujú. Modlitby pápeža Jána Pavla II., prosiaceho o vodu, hovorili tentoraz aj zo sŕdc všetkých talianskych roľníkov – veď značnú časť produkcie krajiny pokrýva aj poľnohospodárska výroba, ktorej export patrí medzi najžiadanejšie produkty na európskom i svetovom trhu. Hrozí teda Európe katastrofa? Hovorca nemeckej meteorologickej služby DWD Knobelsdorf opatrne prikyvuje: Audio:„Zdá sa, že áno, ale naozajstné výsledky sa nám ukážu až po zmene počasia, potom získame lepší obraz toho, čo sa teraz stalo ohľadom dôsledkov pre prírodu. Je ale zjavné, že celá Európa trpí suchom, ktoré je jedným z najhorších v dejinách.“ Konštatuje nemecký meteorológ Michael Knobelsdorf.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...