Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. august 2003 Legislatívna rada vlády o "školských zákonoch" Oľga Štefucová Medzi očakávanými bodmi programu na dnešnom rokovaní Legislatívnej rady vlády boli boli aj dva návrhy zákonov z dielne ministerstva školstva - o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení a návrh na zriadenie tzv. maďarskej univerzity. S akým výsledkom sa ministrom Martinom Froncom predložené materiály stretli - o tom už podrobnejšie Oľga Štefucová. V prípade zákona o financovaní základných a stredných škôl, ako aj školských zariadení ide v návrhu o úplne nový spôsob presunu finančných prostriedkov na ich fungovanie a prevádzku od začiatku budúceho roka. Školy by totiž už mali dostávať balík peňazí odvodený od počtu žiakov. Ministerstvo školstva zapracovalo do návrhu klauzulu o poskytnutí rovnakých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre štátne aj neštátne školy. V pripomienkovom medzirezortnom konaní sa práve tento princíp stal najdiskutovanejším, pričom argumentom proti tomuto postupu bol fakt, že súkromné školy budú takto zvýhodnené, nakoľko môžu počítať ešte aj s príspevkom rodičov. Minister Fronc túto pripomienku v návrhu neakceptoval a pre našu rozhlasovú stanicu počas toto stanovisko objasnil nasledovne: AUDIO: "Občania sú rovní a to znamená, že každý by mal mať rovnaký úžitok z vybraných daní a týmto samozrejme nemôžeme obmedziť právo škôl, ktoré sú súkromné, aby vyberali poplatky. Čiže k tomu nedochádza." Napriek tomu, že Martin Fronc očakával práve otázku rovného prídelu finačných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre štátne aj neštátne školy za "kameň úrazu" na dnešnom rokovaní, Legislatívna rada návrh v tomto bode schválila bez pripomienok. Druhým sporným momentom návrhu legislatívnej normy sa stal samotný systém prerozdeľovanie finančných prostriedkov na školy cez krajské školské úrady. Ministerstvo financií, ale aj vládny splnomocnenec pre decentralizáciu namietali, že tieto úrady budú zbytočným medzičlánkom. Ministerstvo školstva však takýto spôsob financovania považuje za nevyhnutný. Minister Fronc: AUDIO: "Treba si uvedomiť, že existuje dnes okolo 7 tisíc školských zariadení a asi 3500 škôl, niekto musí zabezpečiť distribúciu finančných prostriedkov. Ale nielen to. Niekto musí aj ogarantovať zber údajov, na základe ktorých sa počítajú tieto normatívy a tie údaje musia byť overené. Nemôžu to byť nejaké vymyslené čísla, aby to financovanie naozaj bolo v poriadku a spravodlivé." Pokiaľ ide o návrh zákona na zriadenie Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, tu zrejme bude aj po tom, čo ho dnes LRV schválila, naďalej najväčším problémom vyčlenenie finančných prostriedkov pri samotnom štarte a rozbehu novej vysokej školy. Oproti pôvodnému návrhu, kde sa počítalo s prostriedkami zo Všeobecnej pokladničnej správy sa ministerstvo školstva priklonilo v návrhu takého postupu, keď peniaze napokon pôjdu z rozpočtovej kapitoly pre vysoké školy. Tj. v horizonte najbližších 3 rokov ide o nemalú sumu takmer pol miliardy korún. Minister Martin Fronc pre Slobodnú Európu odmietol tvrdenie, že takýmto rozhodnutím doslova šokoval Slovenskú rektorskú konferenciu. AUDIO: "To som nešokoval ja. To je v materiály prijatom vládou a to vo východiskách štátneho rozpočtu pre rok 2004, pretože nejde o žiadne prostriedky v tomto roku a ja som na to upozornil pri schvaľovaní východísk, že takto by to nemalo byť. Ale takto to prešlo na vláde." No a to už minister šokoval prítomných novinárov, pretože vo finančnej analýze priloženej k návrhu zákona je jasne uvedená čiastka 100 miliónov korún na tento rok. Na legislatívnej rade sa však dnes objavili pripomienky k vyučovaciemu jazyku na maďarskej univerzite. Oproti návrhu - kde je uvedená maďarčina - bude musieť rozhodnúť až vláda, či sa prikloní k jednej z dnes navrhnutých alternatív legislatívcov - buď toto ustanovenie vypustia zo zákona úplne, alebo pôjde maďarčina súbežne so slovenčinou. Oľga Štefucová, Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...