Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       14. august 2003 Prečo sa Rusi učia po anglicky Jeremy Bransten, Anna Rausová Počas sovietskych čias bola ruština povinným jazykom v celom komunistickom bloku. Obrazne povedané, od Alma-Aty až po Prahu sa zástupy školákov a študentov nedobrovoľne učili po rusky, aby si Moskva zaistila aj takto vplyv vo svojich satelitoch. V minulosti bola angličtina chápaná skôr ako príležitosť spoznať západnú kultúru, mohla sa zísť pre prípadnú emigráciu. V súčasnosti je považovaná vo väčšine zamestnaní ako nevyhnutnosť a tak je to aj v Rusku. O tradíciu a terajší stav vyučovania cudzích jazykov v Rusku sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy Jeremy Bransten. Dnes je angličtina zďaleka najpopulárnejším cudzím jazykom v Rusku. Vďaka internetu, satelitnej televízii a čulému kontaktu s cudzinou sa mnohí Rusi usilujú, aby hovorili po anglicky plynule. Rusom treba pripísať k dobru, že svoju slovnú zásobu rozširovali už v minulosti o cudzie slová. Za cárskych čias bola v móde vo vyšších vrstvách francúzština a ruština zrejme pod jej vplyvom prijala do slovníka mnohé francúzske slová - napríklad „etáž“, či „ateliér“. Dnes však prebrala francúzštine prvenstvo angličtina. Rusi chodia na „biznis lanč“ a potom idú do „ofisu“. Cudzie jazyky sa vyučovali v Rusku aj za socializmu – jednak na bežných základných a stredných školách, jednak v špeciálnych, na Slovensku by sme povedali jazykových školách. Podľa Aidy Sadykovej z kazanskej štátnej univerzity v Tatársku bola úroveň výuky už aj v minulosti vysoká: AUDIO: „Keď hovoríme o špecializovaných školách s výukou angličtiny, tieto školy majú dlhú tradíciu. Angličtina sa vyučuje na veľmi vysokej úrovni, už od druhej triedy základného stupňa. Niektoré predmety ako matematika, fyzika, zemepis sa učia v angličtine“. Kedysi sa cudzie jazyky vo všeobecnosti učili memorovaním pravidiel a slovíčiek. Keď si však potom niekto chcel vypýtať v obchode kus chleba, bol stratený. Už pekných pár rokov sa však didaktika radikálnym spôsobom zmenila – aj v Rusku. Podľa Sadykovej sa v súčasnosti zdôrazňuje praktická komunikácia: AUDIO: „V školách sa sústreďujeme na praktickú komunikáciu. V porovnaní so 70. a 80. rokmi, kedy bol dôraz na čítanie a prekladanie a na technický jazyk, je teraz prikladaný väčší význam schopnosti komunikovať s ľuďmi z iných krajín“. Podľa poslednej štatistiky, ktorú ruské ministerstvo školstva vydalo v roku 2000, sa angličtinu učia dve tretiny žiakov základných a stredných škôl. To je spolu asi 9 miliónov študentov. V prípade nemčiny sú to 4 a iba jeden milión sa učí po francúzsky. Pomocou pri učení angličtiny v Rusku sú aj zahraničné inštitúcie. Eric Johnson z amerického veľvyslanectva v Moskve koordinuje činnosť 25 centier po celom Rusku. Sú financované americkým ministerstvom zahraničia. V centrách majú možnosť Rusi, zaujímajúci sa o angličtinu, požičiavať si knihy, pozerať filmy, používať internet, či dokonca pripojiť sa ku konverzačnému klubu. Záujem o angličtinu je veľký, hovorí Eric Johnson : AUDIO: „Myslím si, že väčšina Rusov chápe, že angličtina je medzinárodným jazykom obchodu, podnikania, komunikácie, internetu. Väčšina mladých ľudí v Rusku si uvedomuje, že ak chce mať niekto viac príležitostí, musí sa naučiť dobre po anglicky. Najviac príležitostí je v Moskve a v Petrohrade, ale dopyt po angličtine je aj na iných miestach Ruska, pretože banky a iné firmy potrebujú ľudí, ktorí vedia po anglicky, takže je po nich dopyt“. Misiu má v Rusku i Britská rada. Darrel Fox , šéf výuky angličtiny v Petrohrade hovorí, že pre Rusov je najväčšou motiváciou naučiť sa po anglicky uplatnenie sa v zahraničnej firme. Dopyt po učení sa v Britskej rade, ktorá má pobočky vo viacerých ruských mestách, je obrovský: AUDIO: „Máme aj 13-ročných študentov, je zjavné, že sa chcú zlepšiť v angličtine. Máme tiež veľa univerzitných študentov, ľudia chcú získať medzinárodné certifikáty, možno kvôli práci, ale možno aj kvôli prípadnej emigrácii“. Bez ohľadu na motiváciu je však jedna vec istá: angličtina má v Rusku „zelenú“ a súčasný trend signalizuje, že v nastávajúcich rokoch bude ešte populárnejšia. Anna Rausová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...