Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. august 2003 Nový daňový systém k darcovstvu nemotivuje Eva Reiselová Čo najjednoduchší daňový systém je jedným z cieľov novej daňovej reformy. Mimovládnym organizáciám však skomplikuje život najmä zrušením daňovej motivácie, či zdaňovaním aj hlavnej činnosti pokiaľ je ňou podnikanie. Inštitút jedného percenta má byť zachovaný. Vyše stotridsať organizácií zastupujúcich ďalšie stovky občanov vytvorilo iniciatívu Občania sebe. Viac o nej Eva Reiselová. Prvou pre ministerstvo vyriešenou, pre mimovládky otvorenou otázkou, je daňová motivácia. Teda, aby si darca mohol odpísať z dane istú časť daru. Toto v navrhovanej legislatíve neexistuje. Hovorí Ondrej Dostál z Občianskeho konzervatívneho inštitútu, po ňom prezident Združenia podnikateľov Slovenska Karel Pavlú. AUDIO: "Opakujeme svoje obavy, že to bude mať výrazne negatívny vplyv na ochotu ľudí poukazovať dary na verejnoprospešné účely." AUDIO: "Vlastne týmto darcovstvom, alebo pomocou v tých oblastiach, kde spoločnosť nestačí, sa snažia pomôcť vyriešiť najpálčivejšie problémy. Ja nepoznám zamestnávateľa, na ktorého by sa neobrátili desiatky ľudí alebo inštitúcií, ktoré naozaj potrebujú pomoc." A aj keď Pavlu zdôrazňuje, že pomáhať je povinnosťou solventných, predsa priznáva, že nový systém podnikateľov motivovať nebude. Druhu otvorenou otázkou je zdaňovanie hlavnej činnosti, ak ide o podnikanie. Pritom rozlíšiť, čo ešte je podnikanie a čo už nie, vôbec nie je jednoduché. Motiváciu občianskeho združenia v Čiernom Balogu vysvetľuje Michaela Gavlánková: AUDIO: "Naša organizácia zo začiatku mala drvivú väčšinu príjmov zo zahraničných grantov, ale keďže naši donori dávno signalizujú, že budú odchádzať, že sa budeme musieť o seba postarať sami. Rozhodli sme sa ísť smerom predaja našich služieb a sprostredkovaním tovarov v našom regióne." Iným príkladom je občianske združenie Inklúzia, ktoré sa už roky snaží vrátiť do života mentálne postihnutých. Hovorí jeho riaditeľka Viera Záhorcová: AUDIO: "Sme sa rozhodli budovať také modelové aktivity, ktoré sú o zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím, nezávislom bývaní, o vytvorení priestoru pre voľný pohyb týchto ľudí, pre prístup k informáciám, o debarierizovaní priestorov, ale možno aj o debarierizovaní myslí." Napríklad taká Radnička - kaviareň a cukráreň uprostred Bratislavy - šancu v nej pracovať a pýtať sa ľudí, na čo majú chuť, dostali mentálne postihnutí, ktorí by možno inak boli v ústave, niektorí aj boli. Teraz sú samostatní, predtým štát stáli osemnásť tisíc mesačne. O životnom pocite nehovoriac. Tridsiatnici Martin Šterský a Michal Izrael dostali novú šancu: AUDIO: "Ja som nikde nepracoval, ja som chodil na Lipského do ústavu profesora Matulaja do dielni a potom som išiel sem." RFE: Čo pre vás znamená, že tu pracujete? AUDIO: "Je to dobré a chodí veľa ľudí." AUDIO: "Tak sú tu ľudia, takže je to fajn." Nový daňový systém síce všetky tieto aktivity nezruší úplne, ale zabrzdí ich rozvoj, spomalí vytváranie nových príležitostí. Ministerstvo financií však trvá na pôvodnom názore, o čom svedčia i slová hovorcu Petra Papanka, ktorý tvrdí, že daňové odpisy neboli motíváciou ani doteraz: AUDIO: "Z celkovej hodnoty poskytnutých darov totiž štát formou odpočítateľných položiek prispel len sumou zhruba 280 miliónov korún, čo je menej ako 10 percent z celkovej hodnoty, ktorý dostal tretí sektor formou darov. Až 90 percent darov financovali donori z vlastných prostriedkov." Pripomína, že v štátnom rozpočte na rok 2003 je vyše 1,2 miliardy len pre tretí sektor, s podobnou sumou sa ráta aj na budúci rok. Ak sa podľa Papánka zistí, že tretí sektor neprežije, môže sa v budúcnosti zvýšiť inštitút jedného percenta. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...