[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 13. október 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

20. august 2003

Lotyšskí „stateless“ Rusi

Ivan Štulajter, Valentinas Mite

Viac ako 20 percent lotyšskej populácie žije bez lotyšského občianstva. Ide prevažne o pol milióna lotyšských Rusov, ktorí musia v tejto súvislosti strpieť mnohé obmedzenia. Dá sa však očakávať, že tie sa ešte znásobia, keď sa táto pobaltská krajina na budúci rok stane členom Európskej únie. Jednou z možností, ako by si lotyšskí Rusi mohli pomôcť, je získať občianstvo krajiny, v ktorej trvalo žijú. Nie je to však také jednoduché.

Pre lotyšských Rusov bolo určite veľkým prekvapením, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku nezávislého Lotyšska stali v tejto krajine národnostnou menšinou. Aby sme lepšie porozumeli tomuto prekvapeniu, treba povedať, že Kremeľ tradične podporoval osídľovanie anektovaných území ruským obyvateľstvom a inak tomu nebolo ani v prípade pobaltských štátov. Tie si komunistický Sovietsky zväz násilím podmanil v období II. svetovej vojny. Ak počas existencie Sovietskeho zväzu v očiach Lotyšov, Litovčanov a Estóncov „domáci“ Rusi symbolizovali imperiálnu moskovskú politiku, po vyhlásení nezávislosti začiatkom 90. rokov sa na tomto pohľade, prirodzene, nič nezmenilo. Zmenilo sa však postavenie Rusov. Ocitli sa v postavení hoci silnej ale predsa len menšiny, reprezentujúcej národ agresora. Pobaltské štáty sa tak musia vyrovnávať s početnými ruskými enklávami na svojom území a príslušníci týchto ruských enkláv zasa s novou štátnou realitou. Historická skúsenosť núti obe strany zaujať opatrný postoj. Nezávislé a početne malé štáty svoje ruské menšiny vnímajú ako slabinu; ruská menšina, ktorá bola predĺženou rukou Moskvy, si zas len ťažko hľadá lojalitu k novým, presnejšie staronovým štátom a inštinktívne sa otáča k Moskve. Je to komplikovaná a nie neznáma situácia. Slabá väčšina vyžaduje lojalitu od silnej menšiny a silná menšina zase zápasí o zachovanie vlastnej identity so slabou väčšinou. Obe strany môžu voči sebe vznášať celkom legitímne požiadavky a napriek tomu ich spor môže skončiť riadnym konfliktom.

A teraz konkrétne k situácii v Lotyšsku. 20 percent tamojšej populácie nemá lotyšské občianstvo. Ide o zhruba pol milióna Rusov. Tí nemajú však ani občianstvo Ruskej federácie. Sú jednoducho bez občianstva. Okrem iného to znamená, že sú vylúčení z politických procesov krajiny. Hovorí lotyšský minister pre sociálnu integráciu Nils Muiznieks:
Audio: „Reštrikcie sa týkajú zákazu práce na ministerstvách, v diplomacii, polícii a podobne. Ale vo všetkých krajinách sú tieto povolania rezervované pre ľudí so štátnym občianstvom.“

Korešpondent Slobodnej Európy Valentinas Mite však k tomu dodáva, že zákaz sa týka aj takých povolaní ako je notár, advokát či civilný pilot. Problém okolo štátnej príslušnosti lotyšských Rusov sa ešte znásobí po budúcoročnom vstupe Lotyšska do Európskej únie. Tá v júni schválila smernicu, ktorá lotyšským Rusom a im podobným ľuďom bez štátnej príslušnosti, žijúcim v členských krajinách Európskej únie, zaručuje minimálne práva. Na druhej strane im však robí prekážky v bezvízovom pohybe na území únie a pri získavaní práce.

Spočiatku proces nadobudnutia lotyšského štátneho občianstva bol komplikovaný a de facto odradzujúci. Úrady od žiadateľov vyžadovali dôkladnú znalosť jazyka, lotyšskej kultúry a histórie. Pod tlakom Európskej únie sa podmienky o niečo zmäkčili, ale aj tak tisíce Rusov zostali bez občianstva. Igor Pimenov, šéf lotyšskej Asociácie pre podporu rusko-jazyčných škôl, odpor lotyšských Rusov k získaniu lotyšského občianstva vysvetľuje psychologickými faktormi. Podľa neho mnohí Rusi pokladajú úradné procedúry za potupné a hnevá ich aj fakt, že Lotyšsko im občianstvo neudelilo automaticky, ako to urobila v prípade „svojich Rusov“ začiatkom 90. rokov Litva. Podľa Pimenova problém je aj v tom, že väčšina výhrade po rusky hovoriacich ľudí sú starší ľudia, ktorí nemajú potrebu naučiť sa po lotyšsky.
Audio: „Ak sa chcete stať občanom, mali by ste zložiť skúšku zo štátneho jazyka, tá nie je veľmi komplikovaná. Sám som takúto skúšku zložil. Ďalej musíte urobiť skúšku z histórie. Je to všetko formálne, ale pre niektoré skupiny ľudí je to dosť ťažké. Štát nerobí žiadne ústupky voči starým ľuďom a nie je vôbec jasné či niekedy občianstvo dostanú. Druhá príčina sa týka špeciálne mladých mužov. Ak by získali lotyšské občianstvo, museli by si odslúžiť základnú vojenskú službu, a to oni nechcú.“

Zdá sa, že do vstupu Lotyšska do Európskej únie stále veľa lotyšských Rusov zostane bez občianstva. Inými slovami, časť pobaltských Rusov v Európskej únii bude len jednou nohou.



[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print