Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       20. august 2003 Pred 35 rokmi bol prerušený pokus o reformu nereformovateľného systému Gabriel Sedlák V noci uplynie už 35 rokov od začiatku okupácie Československa, ktorá vtedy zastavila jeden z najambicióznejších pokusov o reformu vlády komunistov. Do krajiny vtrhlo asi 200 tisíc vojakov armád Varšavskej zmluvy a v Československu sa začali dve desaťročia novodobého temna. Na území bývalého okresu Gottwaldov spôsobili ruské vojská počas invázie v roku 1968 škodu za takmer 22 miliónov korún. Konštatuje pri príležitosti výročia invázie vojsk východného bloku na čele so Sovietskym zväzom v jednej zo svojich dnešných správ agentúra ČTK. Nielenže sa ešte aj po 35 rokoch dozvedajú ľudia nové a nové informácie o vtedajších udalostiach, ale s ďalšími je možné v budúcnosti rátať, keďže niektoré moskovské archívy dodnes neboli sprístupnené. Základné kontúry toho, čo sa vtedy udialo, sú ale s pribúdajúcimi rokmi čoraz jasnejšie. Milé spomienky pamätníkov na predaugustové obdobie, kedy zažili na komunistické pomery nevídané uvoľnenie, si títo ľudia postupne berú do hrobu. A ako poučenie pre ďalšie generácie tu zostávajú hlavne nasledujúce dve desaťročia normalizácie: desaťtisíce ľudí utiekli na Západ a tí, čo zostali, buď aktívne kolaborovali s okupantami, alebo žasli (viac či menej nahlas) ako je takejto spolupráce niekto schopný, alebo tvorili šedú zónu medzi týmito dvoma pólmi. Než sa rozhodlo, do ktorej skupiny ten-ktorý jedinec bude patriť, vypočuli si všetci strohú, ale mrazivú správu. V našom prípade z mníchovského vysielania Rádia Slobodná Európa. AUDIO: “Včera, dne 20. srpna 1968, překročila kolem 23. hodiny sovětská, polská, východoněmecká, maďarská a bulharská vojska státní hranice Československé republiky. Stalo se tak bez vědomí prezidenta, předsedy Národního shromáždění, předsedy vlády a 1. tajemníka ÚV KSČ Dubčeka a těchto orgánů.” “Ako mi to len mohli urobiť?” reagoval na inváziu symbol “Pražskej jari” Alexander Dubček. Aj táto reakcia prezrádza naivitu Dubčekovej politiky, hoci v tom čase a celkovom kontexte vyvolávajúcej oprávnené sympatie, a zrejme i naivitu jeho samého. Hoci okupantom netrvalo dlho, než prevzali nad krajinou kontrolu, na mnohých miestach tiekla krv a relatívne veľa ľudí prišlo o život. Hrôzu naháňalo už samotné vysielanie Československého rozhlasu. AUDIO: “Na Václavské náměstí se znovu čtvrthodiny před dvanáctou ozývá střelba, z jedoucích tanků lidé znovu prchají do přilehlých ulic, sanita pádí městem dolů, nahoru jede tank s kulometem nahoře, za ním sedí voják.” Jednou z prvých oblastí, ktoré potrebovali mať okupanti pod kontrolou, bolo práve rozhlasové vysielanie. Neskôr, dokiaľ to bolo možné, vysielali rozhlasáci na čierno. AUDIO: “Loučíme se s vámi z našeho pracoviště, přichází okupační armáda, loučíme se s vámi, ale doufám, že nakrátce, že brzy se nám podaří znovu zřídit v jiném soukromém bytě vysílání a tak nashledanou.“ „Pražská jar“ patrila medzi základné inšpiračné zdroje pri tvorbe Gorbačovovej perestrojky. Avšak proti tomuto ruskému úsiliu dať komunizmu ľudskú tvár na rozdiel od československých udalostí z roku 1968 už nemal kto zasiahnuť zvonka. Celý proces tak mohol byť ukončený a svet sa mohol oboznámiť s jeho jediným možným výsledkom: zistením, že komunizmus je nereformovateľný. Stret totalitnej spoločnosti a túžby po slobode môže mať iba dva výsledky: víťazstvo diktatúry (akokoľvek poľudštenej), alebo jej porážku. Medzinárodná situácia nebola naklonená Čechom a Slovákom ani na prahu 2. svetovej vojny, ani v roku 1968 a tak sa postaviť na odpor odvážili opäť len tí najodvážnejší. V novembri 1989, po páde Berlínskeho múra, už nebolo ťažké byť hrdinom a tak sa veci diali v podstate bezbolestne. Aj na tomto príklade je vidieť aké dôležité je nebyť ľahostajný voči dianiu za hranicami vlasti. Ak už pre nič iné, tak preto, aby – až raz budeme sami v ohrození – priala našej túžbe po lepšom, rozumej slobodnejšom živote priaznivá medzinárodná situácia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...