|
|
| |
|
Dnes je sobota, 26. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
20. august 2003
|
Komunisti k okupácii Československa po 35 rokoch: Vsjo ravnó, pusť družba krepnet!
|
Milan Žitný
|
Šéf Komunistickej strany Slovenska Jozef Ševc ani dnes nezavrhuje inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. "Neodsudzujem to, rovnako ako Američania neodsudzujú inváziu v Iraku," povedal k 35. výročiu obsadenia Československa. Poznámku k 21.augustu 1968 pripravil Milan Žitný.
Pre slovenských komunistov je invázia vojsk Varšavského paktu aj po 35 rokoch to isté, čo nedávne obsadenie Iraku mnohonárodnou koalíciou. Deficit argumentov si KSS udržiava vysoko - komunistické Československo bolo napadnuté členskými štátmi Varšavského paktu, teda vlastnými "spojencami". Reciprocitou tohto násilného aktu by bolo napadnutie niektorého člena NATO inými členskými štátmi aliancie. Absurdné pre demokrata, totožné pre autokrata. Len jedno sa naozaj aj stalo, druhé nie.
21.august 68 v Československu ukázal, že Varšavský pakt nebol zmluvou, ale tupým nástrojom Sovietskeho zväzu. Napadnutie Československa sa uskutočnilo v reakcii na prvé znaky politického uvoľnenia a demokratizácie. Obsadenie Iraku mierilo voči diktátorskému režimu s cieľom odstrániť ho a vytvoriť podmienky pre demokratizáciu. Moskva mala strach práve z nástupu demokratického režimu v Československu.
Večný brat slovenských komunistov Sovietsky zväz odišiel na večnosť. Jeho duch a pohrobkovia sa potulujú po bývalom impériu, slobodne využívajú nástroje a prednosti demokracie, ako keby po nej nikdy neboli dupali spolu s okupantmi. Predseda KSS Jozef Ševc vďaka demokratickým pomerom na Slovensku, ktoré si ešte pred 13 rokmi neželal, slobodne obhajuje svojho svokra Vasiľa Biľaka. Toho, ktorý okupantov pozval, stal sa ich prominentným kolaborantom a je živým symbolom zvrátenosti niekdajšieho monokratického politického systému. Keby Viliam Šalgovič - ďalší prominentný kolaborant - vedel, že slobodné politické pomery ich nielenže nechajú užívať si dôchodcovské papuče, ale prinesú im dokonca parlamentné kreslá, sotva by spáchal samovraždu krátko po páde komunistickej diktatúry. Prezieravejší, ktorí brali vývoj alternatívne - buď sedieť v base, alebo v parlamente - sa dožili aj poslaneckej satisfakcie.
Predstaviteľom Pražskej jari nešlo podľa Ševca iba o nápravu chýb socialistického poriadku, ale o jeho odstránenie. Správne, súdruh. Keby vraj vedenie KSČ skonsolidovalo pomery "razantnejšími prostriedkami", nemuselo podľa Ševca k okupácii dôjsť. Nesprávne, súdruh. Ak by domáce represívne sily zastavili násilím demokratizačné tendencie, pozatvárali ich reprezantantov a nastolili režim tvrdej ruky, ten dátum by aj tak figuroval v dejinách. Čo by sa vlastne zmenilo? S okupantami, alebo bez nich, Ševc a Biľak by boli pri moci aj tak. Sami si na to netrúfli, zavolali Moskvu. Vsjó ravnó, pusť družba krepnet. Zbabelci.
Milan Žitný, RFE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|