[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

21. august 2003

Pôžičky budú mať prednosť pred sociálnymi štipendiami

Eva Reiselová

Vláda dnes schválila novelu vysokoškolského zákona s niektoými zmenami. Už po včerajšej diskusii kabinetu na tému spoplatnenia sa ukazovalo, že práve tento nadiskutovanejší bod novely bude zmenený. Ako - tom už povie viac Eva Reiselová:


Podľa pôvodného návrhu malo byť spoplatnené vysokoškolské štúdium vo výške 10 - 20 percent priemerných nákladov na jedného študenta už v letnom semestri roku 2004. Dnes po prerokovaní novely vo vláde minister školstva Martin Fronc povedal:

AUDIO: "Tá zmena je tá, že časť, ktorá sa týka zavedenia poplatkov a časť, ktorá s tým súvisí, to znamená sociálne štipendiá, bola vypustená."

To však neznamená, že sa stratí do nenávratna. Do konca novembra má ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií pripraviť novú podobu celého systému. Ten by sa začal realizovať od septembra 2004. Keďže má ísť o nový prístup, Slobodnú Euopu zaujímalo, aký bude:

AUDIO: "Požiadavka vo vláde bola, že by to malo byť v oveľa väčšej miere orientované na pôžičky. My sme vychádzali z toho, čo aj máme v správe z OECD, tam kde tieto systémy fungujú, tak väčšina je takých, že sú buď sociálne štipendiá alebo sociálne štipendiá a pôžičky. Tuším len jedna krajina má len pôžičky. "

Iniciátorom prepracovania systému bolo ministerstvo financií. Podľa Ivana Mikloša sociálne štipendiá sú viazané na štátny rozpočet a môže ich dostať len toľko študentov, koľko peňazí na ne bude. Naopak pôžičky otvoria podľa neho brány univerzít oveľa väčšiemu počtu študentov. Na otázku Slobodnej Európy, či ministerststvo financií bude rokovať s komerčnými bankami, Mikloš odpovedal - samozrejme.

AUDIO: "Prvá vec je, že je dostatok zdrojov v komerčných bankách. Na to, aby boli tie úvery výhodné, budú musieť byť dlhodobé s odkladom splatnosti po ukončení štúdia najlepšie a mali byť aj nízko úročené, čo môže zabezpečiť bonifikáciu úrokových sadzieb veľmi podobným spôsobom, ako je to pri hypotekárnych úveroch."

S tým bude súvisieť aj iný systém spoplatnenia štúdia. Keďže sa o posune termínu a zmene rozhodlo len dnes, je predčasné hovoriť, ako sa upraví technika príspevkov študentov.

Akademickej pôdy sa týkal aj ďalší zákon, ktroý dnes vláda schválila - navrhuje sa ním zriadiť Univerzita J. Selyeho v Komárne. Vláda súhlasila s pripomienkou, ktorú vysvetľuje štátny tajomník rezortu školstva László Szigeti:

AUDIO: "Tá pripomienka bola taká, že vyučovacím jazykom bude maďarský, slovenský a iné jazyky."

RFE: V akom pomere?

"O pomere sa nehovorilo, len o poradí."

RFE: Strane maďarskej koalície vyhovuje takéto riešenie?

"Je to v kompromisnej podobe. Vieme si predstaviť aj v takejto podobe univerzitu. O detailoch rozhoduje akademický senát. Ten posúdi pomer jednotlivých jazykov.

Univerzita by mala de iure vzniknúť 1. januára 2004, prví študenti by mali zasadnúť do posluchární v septembri toho istého roka. Akreditačná komisia však už dvakrát neprijala nijaké stanovisko k návrhu na jej zriadenie. Opäť László Szigety:

AUDIO: "Ja si myslím, že stačí ešte doladiť niektoré ich pripomienky a na októbrovom zasadnutí bude všetko v poriadku."

Len dodajme, že akreditačná komisia je poradným orgánom vlády a zo zákona sa musí vyjadrovať k zriadeniu každej vysokej školy.

Eva Reiselová, Slobodná Európa


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print