Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. august 2003 Diéty a zdravá výživa: všetkého veľa škodí (hlavne jedla) Martin Votruba, Pittsburgh Rozličné návody, ako sa zdravo stravovať a schudnúť, sú pravidelne medzi najpredávanejšími knihami tak na Slovensku, ako aj v Spojených štátoch. No ako sa v tom všetkom vyznať? Podľa jednej knihy človek má jesť tuky, podľa inej je zdravie vo víne, niekde píšu o olivovom oleji takmer ako o lieku. V poslednom čase však takéto návody na amerických rebríčkoch bestsellerov niekoľkokrát zaostali za umiernenejšími knihami, ktorých závery príliš netešia ani výrobcov potravín, ani tých, ktorí dúfajú, že v tom, či onom jedle sa skrýva všeliek. Znamená to teda, že výskumy o zdravom účinku rozličných potravín sú podvod? Odborníci hovoria, že nadšenci módnych diét skrátka nedávajú pozor na to, kto v skutočnosti a čo presne hovorí. Pomerne jednoduchý príklad je kokosový olej, či kokosová múčka. Ešte v 80.-tych rokoch sa prišlo na to, že kokos obsahuje veľké percento škodlivého druhu tukov. Na Západe vtedy jeho používanie prudko obmedzili — a, mimochodom, keďže v dôsledku toho zlacnel, začali ho vo veľkom dovážať vtedajšie komunistické krajiny. Najnovšie sa v oznamovacích prostriedkoch občas objaví správa, že kokos vlastne nie je veľmi škodlivý, ba že dokonca obsahuje zdravé látky. Zdalo by sa teda, že sa odborníci nevedia dohodnúť, alebo že sa zistilo čosi nové. No keď človek pohľadá zdroj všetkých tých novších chvál na kokos, zistí, že ide prakticky o jedinú autorku, ktorej výskum zaplatilo juhoázijské združenie vývozcov kokosu. Podobne to je s výskumom o víne, ktorého časť financoval francúzsky vinársky priemysel, alebo olivového oleja podporovaný z Talianska. Podľa nezávislých odborníkov sú všetky pravdivé, ale formulované tak, že si ich ľudia nesprávne dovysvetľujú. Napríklad autorka dvoch nedávnych kníh o jedle, profesorka Newyorskej univerzity Marion Nestlová vysvetľuje, že pri žiadnej potravine nie je užitočné hovoriť o jej zdravom vplyve bez toho, že by sa zároveň rozobralo, koľko jej človek zje a čo iné konzumuje popri nej. Vrátiac sa k príkladu s kokosom: je pravda, že obsahuje — ako prakticky každá rastlinná potrava — zdravé látky, ale nezdravé v ňom vysoko prevažujú. No na druhej strane bola panika okolo neho zbytočná, keďže kokosu bolo v potravinách pomerne málo; a po jeho odstránení ho výrobcovia neraz nahradili inými škodlivými tukmi. Americkí nezávislí odborníci majú v súvislosti s módnymi diétami dve rady. Ak sa nejaká diéta výrazne rozchádza s výskumami tak dobre doloženou radou ako jesť veľa zeleniny a ovocia, tak s tou diétou nie je všetko v poriadku. No pre väčšinu ľudí je oveľa ťažšie takpovediac prežrieť tú druhú, zdanlivo veľmi jednoduchú radu. Žiadna diéta nepomôže, ak človek zje viac, než vydá energie. A naopak, ak by Američania jedli len toľko, koľko spotrebujú, nemali by nadváhu, nech by jedli hocičo. Ibaže americký potravinársky priemysel vyprodukuje každý deň pre každého Američana potraviny s energetickým obsahom najmenej o 60% vyšším, než čo človek v priemere spotrebuje, a všemožne sa ich usiluje všetky predať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...