Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       26. august 2003 Čítať treba pre seba, nie pre druhých Eva Reiselová "Nikto sa nestáva múdrym náhodou" povedal svojho času - veľmi dávneho, Seneca. K múdrosti vedie mnoho ciest, ale vždy medzi ne patrí čítanie. Ako sa číta na Slovensku prezradí Eva Reiselová. A hoci viac ako tretina Slovákov absolútne nepociťuje potrebu čítať krásnu literatúru, vety z úvodu jej príspevku prečítal vo svojom živote určite každý: AUDIO: Detský hlások: "Ema má mamu. Mama má Emu. Ema vie čítať." Týmito vetami sa začína objavovanie písmen a cez ne objavovanie sveta a seba v ňom. A nič na tom nezmení ani fenomén videí, internertu či iných vizuálnych médií, ktoré síce ponúkajú množstvo informácií, ale knihu nenahradia. Nikdy. Riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník tvrdí: AUDIO: "Čítanie je vážnejšia vec, ako by sa na prvý pohľad zdalo." Jeho slová potvrdzujú európske i svetové výskumy zamerané práve na tento fenomén. Európska únia vykonala vlani prieskum v tridsiatich piatich krajinách Európy, Ázie a Afriky, v ktorom zisťovala, koľko a čo čítajú štvrtáci základných škôl. Slovensko zahrnula medzi ne. Ako všetko dopadlo, hovorí Peter Valček z Literárneho informačného centra: AUDIO: "V tomto súbore sa naši štvrtáci umiestnili na 19. mieste. Najlepší boli Švédi a Holanďania. Neprekvapuje, že na jedenástom mieste pred nami sú Česi, na deviatom Maďari. Český a maďarský kult knihy je známy." Slovenské literárne centrum spolu s Národným osvetovým centrom vykonalo reprezentatívny výskum na vzorke 1500 respondentov, v ktorom autorov zaujímalo okrem iného, ako obyvatelia Slovenska, starší ako pätnásť rokov, čítajú krásnu literatúru. Vyplynulo z neho, že inklinujú k ľahšej literatúre, ale prevažne domácej proveniencie: AUDIO: "Vzťah k pôvodnej literatúre sa zachováva, tak ako to bolo v dobách klasických, povedzme štúrovských u vzdelancov, len sa mení jeho forma." Denne číta belle letres - krásne knihy desatina opýtaných. Valček dodáva: AUDIO: "Ale keď k nim pridáme ďalších, ktorí čítajú týždenne alebo aspoň mesačne majú potrebu čítať knižku, tak sa dostaneme k číslu 37,6 percenta." Pre beletriu to podľa neho nie je nepriaznivý výsledok. Ale na druhej strane viac ako tretina obyvateľov Slovenska citujúc Valčeka: "nezoberie beletriu ani za svet do ruky." Záujem o knihy súvisí s vekom, vzdelaním, ale napríklad aj rodovými rozdielmi - ženy dvakrát tak často siahnu po knihe ako muži. V prvom rade si čitatelia krásnej literatúry chcú pri knihe oddýchnuť, relaxovať - preto aj dominujú ľahšie žánre. Dospelí respondenti označili v trojici najobľúbenejších kníh Dobšinského rozprávky, Hečkove Červené víno a Remarqueových Troch kamarátov. Top autorkou je v súčasnosti Táňa Keleová - Vasilková. Najväčším sklamaním roku 2003 boli pre čitateľov Hellerova Hlava 22, Tolkienov Pán prsteňov a Jilemnického Pole neorané. Pavol Rankov k tomu dodáva: AUDIO: "Čo z toho môžme usudzovať, že ľudia majú dobrý vkus, že ten schématický román sa im nepáči, alebo že majú zlý vkus, že vôbec ho v roku 2003 idú čítať." Daniel Hevier, ktorý už čitateľom ponúkol veľa krásne uložených písmen raz napísal: Neviem, aká budúcnosť ma čaká, na druhej strane ma teší, že ani budúcnosť nevie akého sa ma dočká. Tieto slová možno parafrázovať aj na knihu a jej čitateľa. Hoci presnejšie kontúry budúcnosti môžu dať i slová Pavla Rankova: AUDIO: "Dve tretiny čitateľov chcú čítať viac ako teraz, dokonca ani tí najhorlivejší každodenní čitatelia nemajú pocit nasýtenia knihami, aj oni hovoria, že by chceli čítať viac ako majú možnosť alebo reálne čítajú." Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...