Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. august 2003 Kritika a pochvala v práci: prečo ju na Západe berú menej osobne Martin Votruba, Pittsburgh Slováci a ľudia z iných bývalých komunistických krajín, ktorí v práci prichádzajú do styku s Američanmi a niektorými inými Západniarmi, si niekedy sťažujú, že tí cudzinci sú akísi chladní, či povrchní. Američania zamestnaní v zahraničí naopak niekedy majú dojem, že ich spolupracovníci nehovoria k veci a že nie je jasné, o čo im vlastne v práci ide. Nové americké výskumy ukazujú, že nejde len o dojmy, ale o zakorenené rozdiely medzi menšou časťou západných kultúr a väčšinou ostatného sveta. Najnovšia štúdia v niekoľkoročnej sérií spoločných výskumov amerických a zahraničných univerzít ukazuje, že v Američanoch je silno zabudované rozlišovanie medziľudských vzťahov v práci a v súkromí. Americkí odborníci na psychológiu, kultúru a podnikanie vidia pôvod takého dvojakého vnímania v strohej pracovnej morálke, aká bola priam súčasťou viery skorých prisťahovalcov z Británie a niektorých iných európskych protestantských, či evanjelických krajín; a ktorá v priebehu stáročí ovplyvnila celú americkú spoločenskú kultúru. Nielen študenti ekonómie a podnikania, ale už žiaci a stredoškoláci tu znova a znova počúvajú, že v robote ide o vec: o čo najefektívnejšie dosahovanie cieľov. Učia sa prijímať kritiku a kritizovať spoločné projekty bez toho, že by to brali osobne. Porovnávací výskum v tak rozdielnych krajinách ako Japonsko, India a Brazília ukázal, že — na rozdiel od Spojených štátov — vo všetkých ľudia viac-menej zhodne vnímajú spolupracovníkov rovnakým spôsobom, ako vnímajú ľudí v súkromnom živote. V jednom pokuse napríklad išlo o hodnotenie pracovného plánu. Spolupracovníčka pred kolegom nervózne zalistovala v papieroch a povedala, že jeho projekt treba skonkrétniť a že navrhovaný postup je nespoľahlivý, ale že sa zdá, že kolega má niektoré veľmi zaujímavé nápady. Ľudia z Ázie aj Latinskej Ameriky zhodne čítali medzi riadkami: že spolupracovníčke sa kolegov projekt nepáči a že sa to zo slušnosti usiluje povedať čo najnenápadnejšie. Američania však venovali pozornosť len doslovnému významu toho, čo povedala a usúdili, že pokladá projekt za nádejný a že v ňom kolegu podporuje. Predpokladali, že keby sa jej nepáčil, rovno by mu to povedala, lebo to by bolo v záujme pracoviska. No na druhej strane keď Američania sledovali podobnú situáciu, ktorá sa ale odohrávala v súkromnom prostredí, zhodne s ľuďmi ostatných krajín sledovali okolnosti a spôsob, akým sa niečo hovorí, uvažovanli o možných skrytých významoch a brali ich do úvahy pri hodnotení toho, čo počuli. Podľa amerických odborníkov teda vyvoláva niektoré medzinárodné nedorozumenia to, že Američania a časť Európanov na pracoviskách skôr očakávajú vecnú, na cieľ zameranú spoluprácu — z ktorej sa môžu vyvinúť osobné mimopracovné vzťahy; kým väčšina sveta na pracovisku očakáva osobné medziľudské vzťahy — ktoré môžu vyústiť do produktívnej spolupráce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...