|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
2. september 2003
|
Miroslav Kusý: Tigrid bol najvýraznejšou postavou svojej generácie
|
Boris Koreň
|
V nedeľu ráno zomrel v Aríži Pavel Tigrid, jedna z najvýraznejších osbonsoť českoslvoenksého exilu po druhej svetovej vojne. Jeho osud bol v mnohých smeroch výnimočný . Bol dvojnásobným emigrantom - proti nacistickej i komunistickej totalite. Po roku 1989 sa však dočkal aj uznania, stal sa poradcom prezidenta Václava Havla a potom českým ministrom kultúry. V závere života sa Pavel Tigrid stiahol z aktívnej politiky. Boris Koreň oslovil profesora Miroslava Kusého, signatára a hovorcu Charty 77, ktorý Tigrida osobne poznal.
RFE: Bol Pavel Tigrid posledným významným predstaviteľom generácie, ktorá aktívne bojovala proti nacistickej i komunistickej totalite?
KUSÝ: "Rozhodne to bola z tejto generácie najvýraznejšia postava. Predstavoval vedúcu osobnosť československej antikomunistickej zahraničnej emigrácie a to, čo on robil, bolo pozoruhodné a ohromne to pomohlo pri likvidácii komunizmu v Československu. Mám na mysli vydávanie Svědectví, mám na mysli celý rad jeho zahraničnopolitických aktivít, ktoré v emigrácii vykonával."
RFE: Pán profesor, vy ste ho aj osobne poznali. Aký bol Pavel Tigrid z tej ľudskej stránky, ktoré je verejnosti menej známa?
KUSÝ: "Ja som mal predstavu o Pavlovi Tigridovi ako o tvrdom chlapovi, ktorý ide rázne za svojimi zásadami a za svojím cieľom. A bol som veľmi prekvapený, keď som v ňom poznal osobne mimoriadne láskavého človeka. Ten francúzsky typ umenia žiť, ktorý on predstavoval a ktorým mimoriadne šarmantne oslovoval svoje okolie. Bol to mimoriadne láskavý človek s otvoreným srdcom."
RFE: Posledné roky strávil Pavel Tigrid znova, tentoraz ale v dobrovoľnej emigrácii vo Francúzsku. Podpísalo sa pod toto jeho rozhodnutie podľa vás aj sklamanie z vývoja po novembri 1989 a z aktuálnej českej politiky?
KUSÝ: "Ja by som to tak nekvalifikoval. Skôr si myslím, že Francúzsko sa mu stalo druhým domovom. Prežil tam desaťročia a v Paríži už mal vybudované svoje zázemie, ktoré človek v staršom veku už ťažko opúšťa. Takže on sa vracal do svojho prirodzeného prostredia. To mu bolo už omnoho prirodzenejšie, ako ten návrat starého človeka do Prahy po 89. roku."
RFE: Tigrid sa počas svojej emigrácie v zahraničí snažil stmeľovať a organizovať príslušníkov, povedal by som, rôznych skupín protikomunistického odboja. Vy ste slovenským signatárom Charty 77 - mala činnosť Pavla Tigrida nejaký väčší dosah aj a slovenský protikomunistický odboj v tom období? Vnímali ste jeho činnosť nejako?
KUSÝ: "My sme to vtedy nerozlišovali, slovenský a český. My sme to chápali ako jedno hnutie, alebo skupinu s jedným cieľom. A Tigrid bol pre nás prirodzenou autoritou. Bez ohľadu na to, či bol Slovák alebo Čech. Takto sme k nemu pristupovali."
RFE: Pavel Tigrid bol novinár, spisovateľa, ale aj politik. Aké podľa vás historické ale aj ľudské posolstvo po sebe zanecháva?
KUSÝ: "Predovšetkým, že politika by mala byť zásadová. Mal by som v nej presadzovať zásady, ktoré otvorene prezentujem a ktoré hlásam. Ale pritom tá zásadovosť neznamená, že by som mal k svojim protivníkom pristupovať s nejakými paušálnymi predsudkami, ale mal by som pozorne analyzovať ich postoje, ich činy,. A pristupovať k nim, povedal by som, džentlmensky. Toto v prevažnej väčšine svojich činností Pavel Tigrid uplatňoval."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|