Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       2. september 2003 Problémy britskej pošty a odkaz východným ekonomikám Jan Jůn, Peter Gabaľ Veľkej Británii hrozí po siedmich rokoch štrajk poštových zamestnancov. O jeho dôvody, aj o to, čo naznačuje novým trhovým ekonomikám, sa v Londýne zaujímal náš korešpondent Jan Jůn, pre slovenské vysielanie Slobodnej Európy jeho zistenia spracoval Peter Gabaľ. Veľkou Britániou obchádza strašidlo štrajku zamestnancov Kráľovskej pošty po tom, čo minulý týždeň skrachovali rozhovory jej vedenia s odborovým zväzom komunikácií o zvýšení platov. Či sa hrozba naplní, ukáže sa až v priebehu dvoch týždňov. Zatiaľ odborová ústredňa rozoslala 160tim tisíckam poštových zamestnancov hlasovacie lístky. Manažment pošty oznámil, že si nemôže dovoliť lepšiu ponuku, než postupný rast platov o 14 a pol percenta, rozložený na nasledujúceho jeden a pol roka. Kráľovská pošta však nie je v stave, ktorý by jej umožňoval ktovieakú štedrosť. Každý deň vyprodukuje stratu vo výške rovnajúcej sa jednému miliónu dolárov. A je to už dnes vlastne celkom optimistické číslo, pretože ide o asi len polovičné straty oproti stavu pred dvoma rokmi. V súčasnosti sa britská pošta nachádza uprostred trojročného reštrukturalizačného plánu a ten si bude žiadať ďalšie obete: s prácou sa možno bude musieť rozlúčiť 30 tisíc zamestnancov. Mantinely, v ktorých sa vedenie pošty pohybuje, pritom nie sú príliš široké: musí totiž zároveň čeliť hroziacej konkurencii – hoci zatiaľ iba v užšom rámci vládneho deregulačného programu. Za daných okolností by tak štrajk mohol podľa novín Times zabiť nádej Kráľovskej pošty na prežitie. A jej najvyšší predstaviteľ Allan Leighton potvrdzuje, že každý deň štrajku by mohol stáť 30 miliónov dolárov denne, čo by ohrozilo budúcnosť všetkých zamestnancov pošty. Michael Terry, ktorý pôsobí na Warwick University ako profesor priemyselných vzťahov, sa však domnieva, že pošte sa z viacerých dôvodov napokon podarí presvedčiť odbory k ústupu a že tie príjmu podstatnú časť návrhov manažmentu. Kvôli úsporám by sa napríklad už nemali zásielky doručovať dvakrát denne, prestanú sa zrejme používať nočné poštové vlaky a v plánoch sú ďalšie podobné opatrenia. Podľa profesora Michaela Terryho je však dôležitou otázkou najmä to, ako sa vláda postaví k otvoreniu priestoru pre poskytovanie základných listových služieb súkromnými spoločnosťami. Už sa tu stavajú do radu záujemcovia o poskytovanie niektorých špecifických služieb: niektorí sa chcú zamerať na hromadné zásielky, iní na obchodnú poštu alebo doručovanie istých typov dokumentov. Niektorí by budovali vlastnú distribučnú sieť, iní rátajú s používaním už existujúcej siete Kráľovskej pošty. No jej netradičným a zaujímavým konkurentom by sa mohla stať mliekárenská spoločnosť Express Dairies. Tá je presvedčená, že ak do miliónov domácností po celej Británii dokáže každé ráno dopraviť mlieko, rovnako dobre by to mohla zvládnuť i s poštovými zásielkami. Podľa profesora Michaela Terryho je na trhu plno miesta pre poskytovanie špecifických poštových služieb, ktoré už dnes existujú. No vláda stojí pred ťažkou úlohou rozhodnúť, či zmení tradičnú filozofiu poskytovania listových služieb. Labouristická vláda je v liberalizácii opatrná, pretože by nerada stratila body vo svojej tradičnej voličskej základni, ktorou je odborové hnutie, upozorňuje Terry. Nemožno však nevidieť, že voliči sa združujú i v spotrebiteľských organizáciách. A tie zastávajú názor, že voľná trhová súťaž dáva občanom – a teda spotrebiteľom – väčšiu slobodu voľby, lepšie a efektívnejšie služby a v konečnom dôsledku väčšiu ochranu práv spotrebiteľov. Podľa Terryho sa rozhodnutia v takých veciach prijímajú v pokojnejších časoch, v tomto prípade zrejme keď pominie hrozba štrajku. Celkovo je však optimistický: AUDIO: "Bol by som prekvapený, keby neprišla dohoda v relatívne krátkom čase. Zdá sa mi, že rozpory medzi sporiacimi sa stranami sú pomerne malé." A ak budú postkomunistické ekonomiky pozorne sledovať, čo sa dnes v Británii deje, dodáva profesor Terry, budú si raz môcť ušetriť veľké množstvo času, peňazí a energie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...