|
|
| |
|
Dnes je piatok, 29. august 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
9. september 2003
|
Zomrela Leni Riefenstahlová, dvorná režisérka Adolfa Hitlera
|
Jaroslav Rozsíval
|
V Nemecku zomrela vo veku 101 rokov filmová režisérka a fotografka Leni Riefenstahlová. Preslávila sa predovšetkým filmovými dokumentmi, oslavujúcimi nacistickú ideológiu.
Kontroverzné, estetizujúce, úchvatné, proto-fašistické, týmito a inými prívlastkami nazývali a dodnes nazývajú filmoví či umeleckí kritici dielo Leni Riefenstahlovej, režisérky, ktorá ako prvá na Západe odovzdala silu svojho filmového jazyka do rúk politickej a ideologickej propagácie. Riefenstahlová sa napriek zjavnej podpore fašizmu dokázala ubrániť všetkým obvineniam a svoj povojnový život prežila v dôstojnom a príjemnom prostredí - na rozdiel od obetí tej ideológie, ktorej bola ona takou horlivou propagátorkou, i keď iba na poli filmového umenia.
Riefenstahlová vytvorila viacero dokumentárnych filmov o zjazdoch Nemeckej nacistickej strany – Víťazstvo viery, Triumf vôle, ale aj o olympijských hrách v Berlíne v roku 1938, či o obnovenej nemeckej armáde. O tom, že Riefenstahlová bude takpovediac dvornou propagátorkou nacistov, rozhodol v roku 1933 vtedajší ríšsky kancelár Adolf Hitler. Riefenstahlová mala vtedy 31 rokov a ako sama povedala, toto rozhodnutie vrhlo na jej život tieň, z ktorého vyslobodením by bola snáď bývala iba smrť: tej sa však táto inak naozaj pozoruhodná filmová umelkyňa dočkala až včera, vo veku nemenej pozoruhodných 101 rokov.
Riefenstahlová, ktorá začala svoju filmovú kariéru už koncom 20.rokov minulého storočia ako herečka, tvrdila, že jediné, čo ju pri jej práci zaujímalo, bola estetika. Tomuto tvrdeniu však pri dôkladnom preštudovaní jej diela, predovšetkým filmov Oslava krásy, či Triumf vôle, nemožno odoprieť určitú pravdivosť: sama o Triumfe vôle povedala:
Audio:„Film dokazuje sám o sebe, ako málo mal do činenia s politikou, nie je tam jedno antisemitské slovo, nehovorí sa v ňom a nekomentuje. Je to iba reprodukcia toho, čo sa aktuálne dialo. Neexistovala žiadna snaha dať filmu politický smer.“
Tvrdila Leni Riefenstahllová – lenže bola to práve sila a presvedčivosť filmového jazyka, s ktorým dokázala nadšená režisérka naozaj bravúrne narábať a ktorá dodnes vyvracia snahu o potvrdenie jej nezaujatosti: Riefenstahlová vedela, čo nakrúca, prečo to nakrúca a prečo na to používa určitý estetický jazyk: dnes to vedia potvrdiť predovšetkým skúsení filmoví diváci z krajín bývalého komunistického bloku: Tí totiž zažili počas stalinizmu podobné formy ideologickej propagácie. Riefenstahlová však bola a dodnes je vari jedinou estetizujúcou filmovou propagandistkou na Západe. Jej diela získali koniec koncov v čase svojho vzniku aj viacero medzinárodných ocenení, a to za jednoznačne pozoruhodný prínos do filmovej estetiky: Faktom je však aj to, že jej diela nemali ani zďaleka takú divácku odozvu, akú si od nich sľuboval ríšsky kancelár Hitler a jeho propagandistický minister Goebbels.
Riefenstahlová vo svojich pamätiach píše, že napriek pôvodnému očareniu nacizmom a Hitlerom pocítila po roku 1938 dezilúziu: Z Nemecka však na rozdiel od celého radu nemeckých filmárov neodišla a bez mihnutia oka naďalej využívala výhody vládnucej elity.
Po vojne musela čeliť viacerým procesom, v roku 1951 jej však napokon vystavili potvrdenie, podľa ktorého sa počas nacistickej éry nedopustila ničoho protiprávneho. To je asi aj pravda. Morálka zväčša do trestného práva nepatrí.
Riefenstahlová pokračovala v práci filmovej dokumentaristky, nakrútila však aj voľný prepis opery Nížina a napokon sa – a to vo veku 71 rokov - začala venovať potápaniu a podmorskej fotografii. Tejto vášni zasvätila zvyšok svojho života. Jej život bol však ako sama povedala už navždy poznačený osudovým stretnutím s Adolfom Hitlerom: Na 100 percent ľutujem, že som sa s ním stretla, vyhlásila Riefenstahlová. Nikdy však verejne neoľutovala to, do akých služieb vložila svoje umelecké majstrovstvo.
V roku 1935 to možno ešte nemohla vedieť, i keď iní jej kolegovia to už vedeli aj vtedy, veľmi dobre totiž rozumeli slovám vtedajšieho nemeckého ministra propagandy Josepha Goebbelsa, ktorý pri odovzdávaní nemeckej národnej filmovej ceny Riefenstahlovej povedal:
Audio:„Tento film je veľkým úspechom, pretože reprezentuje svoju dobu, udalosti dnešného politického života v monumentálnych obrazoch, ktoré predtým nikto nevidel. To je najvizionárskejší film o Fuehrerovi, aký kto kedy urobil.“
Helene Bertha Amalie Riefenstahlová zomrela po dlhoročných zdravotných ťažkostiach vo veku 101 rokov vo svojom dome v Poeckingu am See v Bavorsku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|