Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       12. september 2003 Postupy premiéra Dzurindu poukazujú na stav demokracie na Slovensku Juraj Hrabko O možných následkoch súčasného rozruchu na slovenskej politickej scéne, ktorý súvisí so snahou premiéra Dzurindu odvolať z postu šéfa bezpečnostného úradu Jána Mojžiša, uvažuje Juraj Hrabko. I keď Slovensko momentálne žije návštevou pápeža, politické problémy, ktoré vznikli krátko pred jeho príchodom sa tým neskončili, iba odsunuli. Hlavnou témou sa opäť stanú okamžite po odchode pápeža z krajiny, keďže je už verejne známe, že prezident prijme premiéra Dzurindu kvôli odovzdaniu návrhu na odvolanie ministra obrany Ivana Šimka. Ak by tento návrh nesúvisel so snahou Mikuláša Dzurindu vymeniť riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša, nebolo by na tom veľa zvláštneho a návrh na odvolanie ministra obrany by sa mohol považovať za tzv. vnútrostranícku záležitosť SDKÚ. Problém je, že Šimkov odchod je s odvolávaním Mojžiša priamo prepojený - ak by Šimko hlasoval vo vláde za návrh premiéra, premiér by nemal ani dôvod ho z funkcie ministra odvolávať. Inými slovami - kľúčom k pochopeniu kauzy Šimko je kauza Mojžiš a kauza Mojžiš sa už netýka iba SDKÚ, ale aj ostatných koaličných strán a celej spoločnosti. Jedna vec je totiž stranícke "upratovanie" v SDKÚ, iná možné následky vo vládnej koalícii a iná dopady v spoločnosti. Jedným z hlavných pilierov demokracie je nepochybne stabilita jej inštitúcií. A práve tú premiér Dzurinda rozkymácal. Na odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu nestačí nedôvera premiéra, i keď je totálna - riaditeľ za výkon svojej činnosti totiž nezodpovedá premiérovi, ale celej vláde. Premiér je síce prvý, ale jeho hlas má rovnakú hodnotu ako hlas ktoréhokoľvek iného člena vlády. Ivan Šimko hlasoval vo vláde o návrhu premiéra ako minister, nie ako člen SDKÚ, zrejme v zmysle sľubu člena vlády, v ktorom sa zaviazal svoje povinnosti plniť "v záujme občanov", a nie iba v záujme SDKÚ. Na rozdiel od ostatných členov vlády za SDKÚ a ANO, ktorí sa riadili iba záujmom straníckym a vôbec nie aj občianskym. Premiér Dzurinda svoj zápas o dosadenie nominanta SDKÚ do kresla šéfa bezpečnostného úradu po nástupe dvoch nových ministrov však vyhrá. Ak ministri SMK a KDH zotrvajú na svojich stanoviskách o premiérových nepresvedčivých dôvodoch na odvolanie Jána Mojžiša z funkcie, SDKÚ s ANO ich pri hlasovaní "prevalcujú" pomerom 9 : 7 a rovnakým pomerom dokážu zvoliť aj nového riaditeľa NBÚ. Iba nestraník, politická naivka či normálny občan môžu predpokladať, že z "prevalcovania" pri hlasovaní vo vláde vyvodia SMK a KDH nejaké politické konzekvencie. Takáto možnosť je naozaj maličká a iba teoretická. Nič iné by sa pritom nestalo ako to, že by boli nanovo rozdané politické karty. Ak žiadne konzekvencie nebudú, stane sa to, že demokracia na Slovensku sa čoraz zreteľnejšie bude premieňať na partokraciu a početne silnejší bude stále vyhrávať bez rešpektovania názoru slabšieho, z ktorého naviac urobí spolupáchateľa svojich činov. Prirodzene, ani Ján Mojžiš nie je vo funkcii nenahraditeľný. Stále však platí poučka - v demokracii sú dôležité nielen výsledky, ale aj spôsoby vedúce k ich dosiahnutiu. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...