Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. september 2003 Dokážu múzeá ukázať aj životy obyčajných ľudí? Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o newyorskom takpovediac “demokratickom” historickom projekte, ktorého autori sú nespokojní s tým, že múzeá zaznamenávajú takmer výlučne životy malého zlomočku ľudstva — tých najbohatších, najmocnejších či najslávnejších. Obyvatelia bývalých komunistických krajín to dobre poznajú — ich nedávne a osobné dejiny akoby neexistovali: za komunizmu sa pomerne neskreslené vyučovanie dejín skončilo rozpadom Rakúska-Uhorska, teraz z pamäti mizne 40 rokov komunizmu. No nie je to len postkomunistická Európa. Keď turisti hocikde na svete prechádzajú už ktoviekoľkým múzeom, zámkom, či inou význačnou budovou dokladajúcou takpovediac “veľké” dejiny politiky a vládcov, viacerým začne v hlave vŕtať otázka: ‘ale kde mi ukážu, ako žili ľudia ako moji rodičia a starí rodičia?’ a hlavne ‘ako žila väčšina ľudí, ľudia ako ja?’ Newyorská historická spoločnosť spustila rozsiahly projekt, ktorý by mal budúcim múzeám pomôcť pripraviť výstavy o nás všetkých. Nazývajú ho “Vyrozprávané životy”. Jeho prvý cieľ je zachovať systematicky informácie aspoň o časti toho, čo pre každého vytvára významnú časť jeho skutočného života, no čo s každým jednotlivcom a každou generáciou takmer bez stopy mizne. Tento víkend sa skončil prvý krôčik projektu. Trval necelé 4 mesiace a bol to zároveň test, ukážka pre budúcich sponzorov, aj skutočné vytvorenie začiatočnej databázy o jednej téme. Využívajú naň počítače, a práve rozsahom aj sprehľadnením záznamov, aké počítačová technika umožňuje, sa newyorský projekt odlišuje od doterajších zbierok spomienok jednotlivcov. Návštevníci výstavných siení Newyorskej historickej spoločnosti si od júna mohli sadnúť na 10 minút k počítaču, ktorý s pomocou pripravených otázok zaznamenal ich spomienky. Všetky napokon budú spracované tak, aby sa v nich dalo rýchlo orientovať podľa kľúčových slov, podľa času či miesta, ktorého sa týkajú, a podľa množstva iných údajov. Autori projektu dúfajú, že napokon budú mať v databáze roztriedené obrázky zo života 100 tisíc a možno aj viacej ľudí. Prvá 10-minútová séria otázok sa týkala školy — nie konkrétne jej vzhľadu, rozvrhu, či počtu žiakov, ale toho, ako ju ľudia vnímali, ako sa ich školské začiatky zachovali v ich spomienkach. Napríklad jedna z prvých otázok pripravených na počítači bola, či má opýtaný dnes pocit, že je ten istý človek, ako keď bol školák. Autori projektu “Vyrozprávané životy” už majú pripravené desiatky ďalších tém. Dúfajú, že ich pre svoju historickú databázu napokon budú zaznamenávať na počítačoch napríklad v knižniciach po celých Spojených štátoch. Podľa organizátorov si dejiny takpovediac “obyčajných ľudí” zaslúžia prinajmenšom rovnako obdivnú pozornosť, akú dnes múzeá venujú prevažne len tomu, čo s históriou každodenného života väčšiny ľudstva má iba málo spoločného.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...