Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       19. september 2003 Koniec sondy Galileo Jaroslav Rozsíval Americko-európska výskumná sonda, ktorá sa niekoľko rokov zaoberala výskumom Jupitera a iných vesmírnych telies, by mala v nedeľu ukončiť svoju činnosť. „Galileo zhorí“ – oznámili už pred niekoľkými dňami svetové agentúry po tom, čo americký úrad pre letectvo a vesmír NASA oznámil, že sa rozhodol naviesť medziplanetárnu nemecko-americkú sondu na dráhu, končiacu na povrchu planéty Jupiter. 4 a pol miliardy kilometrov a 14 rokov úspešných výskumov tejto jedinečnej sondy sa tak definitívne blíži ku svojmu koncu. V nedeľu by mal Galileo zhorieť v atmosfére najväčšej planéty slnečnej sústavy: Rýchlosťou 170 tisíc kilometrov za hodinu vletí sonda do horných vrstiev atmosféry planéty, skladajúcej sa prevažne z vodíka, hélia, čpavku a metánu. Vedci však dúfajú, že aj v posledných sekundách svojej existencie bude môcť sonda vyslať údaje o vonkajších vrstvách atmosféry Jupitera. Závisí to iba od toho, akému silnému žiareniu dokážu odolať prístroje na palube veterána vesmírneho výskumu. História sondy Galileo sa začala pred 14 rokmi. 18. októbra 1989 ju vyniesol na obežnú dráhu okolo Zeme raketoplán Atlantis. Odtiaľ sa vydala na svoju zdĺhavú cestu k Jupiteru, a to s malým, ale o to zaujímavejším motorom nemeckej konštrukcie, skladajúceho sa z 3 a pol kilogramu ťažkej pohonnej jednotky a 12-tich pomocných 300 gramových motorčekov. Pôvodný zámer vyslať sondu k Jupiteru s oveľa silnejšími motormi prekazila havária raketoplánu Challenger a následný útlm vývoja týchto pohonných jednotiek. Vedci sa však vynašli a pre cestu sondy k Jupiteru vymysleli princíp kombinácie pohonu malým motorom s využitím odstredivej sily Venuše, ktorá urýchlila pohyb sondy k Jupiteru. Zámer preskúmať Jupiter sa však čoskoro rozrástol na ďalšie úlohy, ktorými vedci postupne poverili úspešnú sondu, a tak Galileo zmapoval aj povrch odvrátenej strany Mesiaca, z ktorého poskytol vedcom unikátne multispektrálne zábery a priblížil sa po prvý raz v dejinách vesmírneho výskumu ku dvom asteroidom. Napriek tomu, že v apríli 1991 prestala sonde fungovať hlavná anténa, vedci dokázali preprogramovať jej počítač tak, že mohli aj naďalej získavať potrebné údaje. V júli 1994 sa Galileo ocitol po prvý raz dostatočne blízko Jupitera, kde sa stal svedkom jedinečnej udalosti – nárazu kométy Shoemaker-Levy 9 na povrchu Jupitera, ku ktorému došlo na odvrátenej strane planéty. V decembri 1995 sa napokon ocitol Galileo na obežnej dráhe Jupitera: odtiaľ dokázal vyslať na Zem nielen zaujímavé a jedinečné údaje o charaktere najväčšej planéty našej sústavy, ale šokoval vedcov svojimi zábermi jej obežníc: Z nich doslova prevratné sú zábery povrchu jedného zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera - Európy, ktorý, ako vedci zistili, je celý pokrytý ľadom. Pod touto škrupinou sa pravdepodobne nachádza obrovský oceán, v ktorom by podľa vedcov mohli existovať aj určité formy života. A tak sa stala Európa, ktorá je kolískou motorového pohonu sondy, aj konečnou príčinou jej zániku: Galileo už letí iba silou zotrvačnosti, v prípade negatívneho vplyvu gravitačných síl by však mohol dopadnúť na povrch najzáhadnejšej planéty našej sústavy, mesiac Európu. Z obavy pred zamorením Európy baktériami sa tak vedci rozhodli naviesť sondu na sebazničujúcu dráhu. Doktorka Rosaly Lopesová, pracujúca na projekte Galileo v americkej NASA, vysvetľuje, že cieľom tohto rozhodnutia bolo predovšetkým nezmariť šance na budúci výskum ľadového mesiaca: Audio:„Vieme, že na Európe existuje určité vnútorné teplo. A kde je voda a teplo, tam vzniká prostredie, ktoré by v sebe mohlo obsahovať život. Mali sme preto veľké obavy, aby sme nenakazili mesiac pozemskou sondou.“ Sonda však nepreskúmala iba Jupiter a Európu. Dokázala objaviť asi sto nových vulkánov na ďalšej obežnici Jupitera, mesiaci Io. Hovorí opäť Dr. Lopesová: Audio:„Napríklad jedným z prekvapení, o ktoré sa postaral Galileo bolo zistenie, že na Io dochádza k erupciám sopiek s tečúcou lávou každý deň. Hovoríme o teplote nad 1500 stupňov Celsia. To je horúcejšie ako akákoľvek sopka na Zemi, ale predpokladáme, že je to porovnateľné so sopkami, aké existovali na Zemi pred miliardami rokov.“ Prístroje na sonde Galileo zaznamenali okrem toho pravdepodobnú prítomnosť slanej vody pod povrchom mesiacov Ganymedes, Callisto, ako aj na spomínanej Európe. Galileo okrem toho zistil, že Ganymedes disponuje magnetickým poľom, čo je v prípade planetárnych obežníc unikátne zistenie. Na projekte Galileo pracovalo v laboratóriách amerického úradu NASA 800 pracovníkov. Po skončení a vyhodnotení 14 ročnej misie sondy sa väčšina z nich pravdepodobne presunie k ďalším projektom, medzi inými aj k bežiacemu programu sondy Cassini, ktorá by mala čoskoro doraziť k Jupiteru a pokračovať vo výskume tohto telesa a jeho obežníc.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...