Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. september 2003 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Pred pár rokmi vládla na Slovensku garnitúra, kvôli ktorej sa ľudia často sami seba pýtali: Keď už sa pri tom válove tak hostia, musia ešte pri tom tak nechutne mliaskať? Od novej garnitúry sa očakávalo, že verejné statky, ktorým pospolitý ľud hovorí „válov“, nechajú na pokoji. V skutočnosti však došlo najmä k tomu, že sa pri ňom len menej mliaskalo. Mám dôvod si myslieť, že postupom času aj táto zábrana padla. Tak ako predchádzajúca garnitúra aj tá dnešná sa totiž správa podľa zásady: Myslite si čo chcete, my si aj tak urobíme, čo chceme my. Keď pred nejakým časom vstúpil do verejnej služby na ministerstve financií blízky premiérov priateľ, bývalý štátny tajomník ministerstva privatizácie, bývalý minister dopravy a spojov, bývalý pokladník SDKÚ a dnešný člen prezídia najsilnejšej vládnej strany, tak sa okamžite v médiách objavili články, že jeho referentský pobyt v rezorte ministra a podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša je iba dočasný, lebo ho čaká miesto v Londýne. Po niekoľkých týždňoch sa tieto prognózy do bodky splnili. Gabriel Palacka slávne zvíťazil v internom konkurze na ministerstve a stal sa slovenským asistentom generálneho riaditeľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Aj keď sa miestne médiá od seba v mnohom odlišujú, v jednom sa aspoň nepriamo zhodli: Fakt, že sa pán Palacka dostal na nový post, i spôsob, akým sa naň dostal, sú prejavmi arogancie, toho povestného „mliaskania“ moci, ktoré tak dráždi uši veľkej časti verejnosti. Pán Palacka sa vtedy ohradil proti „ohováračskej kampani“, ktorú vraj proti nemu vedú médiá a dal na známosť, že niektoré bude žalovať. Ako keby to boli médiá, a nie samotný premiér a predseda SDKÚ, kto v novembri 1999 povedal, prečo museli kolegovia Palacka a Černák z vlády odísť – preto, lebo „nedokázali vyvrátiť podozrenie“, ktoré na nich priľnulo, keď boli ministrami. Neboli to médiá, ale Palackov osobný a stranícky priateľ Peter Kresánek, kto v liste premiérovi a predsedovi SDKÚ napísal, že pokiaľ ide o to, kto zvíťazí v miliardovom železničnom tendri, tak „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie pre stranu je rovnaké“. V júni 2002 sa Palacka nechal počuť, že za tento výrok bude Kresánka žalovať. V septembri roku 2003 však hovorí, že „to pustil z hlavy, keď pán Kresánek skončil v strane“. Ako keby v tejto záležitosti bolo dôležité, či bývalý primátor Bratislavy a poslanec SDKÚ v strane zostal, alebo v nej skončil. Veď tu nešlo o Kresánka, ale o Palacku, o SDKÚ, a o to, či bolo pre výsledok tendra rozhodujúce, ako „berie vec“ Gabo... Vo verejnosti sa všeobecne rozšíril pocit, ktorý najvýstižnejšie sformulovala Daniela Zemanovičová z Transparency International Slovensko: Ľudia, ktorí boli vo vysokých funkciách a museli z nich pre závažné podzrenie odísť, nemali by sa do verejného sektora vracať. Prostredie blízke pánu Palackovi sa však zachovalo podľa spomenutej zásady: Myslite si, ľudia, čo chcete, my si aj tak urobíme, čo chceme my. Pred odchodom čerstvého pána asistenta do Londýna sa s ním na nočnú párty prišli rozlúčiť jeho politickí a osobní priatelia. Páni Dzurinda, Prokopovič a Hort sa dostali na snímky exkluzívnej reportáže denníka, ktorý sa na podobné udalosti špecializuje. Priateľská rozlúčka s „Gabom“ bola posledným mľasknutím SDKÚ pred jeho odchodom. V rozhovore pre týždenník Trend sa pán Palacka vyjadril, že v politike to už pre neho „ďalej nemá význam“, a že aj preto chce zo Slovenska na istý čas odísť. Nie je to zlá správa. Horšia je, že z nej mohol odísť na miesto, ktoré si sám vybral a že ho tam poslali a odprevadili jeho vládni priatelia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...