Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       29. september 2003 Keď sa vláda stane nedôveryhodnou,mala by požiadať o vyslovenie dôvery Juraj Hrabko V prezidentskom paláci sa zajtra uskutoční stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov - prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra. Najvyšší predstavitelia sa budú zaoberať aj riešením aktuálnej vnútropolitickej situácie. Uvažuje o nej aj Juraj Hrabko. Rok po voľbách sa vládna koalícia poriadne otriasa vo svojich základoch. Je to skôr, ako si mysleli optimisti a neskôr, ako si mysleli pesimisti. Momentálna situácia okolo odvolávania riaditeľa bezpečnostného úradu, ktorá stresuje vládnu koalíciu aj časť verejnosti, vykazuje zatiaľ síce doteraz najvyšší počet Richterovej stupnice, ale nedorozumenia vo vládnej koalícii sú omnoho staršieho dáta. Dôsledky zápasov vo vnútri vládnej koalície sa však netýkajú iba jej, ale aj celej spoločnosti. Nedorozumenia vo vládnej koalícii sa totiž pretavujú aj do kvality zákonov, ktoré schvaľuje parlament a ktoré sa už priamo dotýkajú životnej úrovne ľudí. Vláda síce návrhy tzv. reformných zákonov schvaľuje a postupuje ich na prerokovanie do parlamentu, ale pričasto bez základnej dohody aspoň vo vládnej koalícii. Absencia dohody má potom za následok "prekopávanie" vládou navrhnutých noriem nielen opozíciou, ale aj poslancami vládnej koalície, čo je však na úkor kvality zákonov. Rok po voľbách je čoraz viac očividnejšie, že v krajine fungujú dve vládne koalície namiesto jednej. Jedna vo vláde, druhá v parlamente. Toto konštatovanie možno preukázať odlišnými výsledkami hlasovania koaličných poslancov. Ak namiesto jednej vládnej koalície existujú vládne koalície dve, nie je to pre krajinu dobrá správa. Otázka znie, ako urobiť to, aby sa z dvoch vládnych koalícii stala opäť koalícia iba jedna. Obzvlášť - a to nie je žiadnym tajomstvom - keď sa vláda Mikuláša Dzurindu o chvíľu premení na vládu menšinovú. Menšinová vláda síce nie je žiadna katastrofa, znamená však aj to, že vláda vládnuť môže, ale aj nemusí. Jej osud totiž nezáleží iba na vôli vlastných, ale aj iných poslancov. Rok po voľbách sa koaličné parlamentné spory už rozšírili aj do vlády. Terajší spor nie je o "úradníkovi" Mojžišovi, napokon, premiér tiež nie je v podstate ničím iným, ako úradníkom. Spor je o spôsoboch - iniciovaní, postupoch a riešení vzniknutej situácie - teda o kultúre politikov. Pre spoločnosť nie je podstatné či úrad riaditeľa NBÚ, SIS alebo aj predsedu vlády bude zastávať tá či oná osoba. V záujme spoločnosti je to, aby aj tieto inštitúcie riadne fungovali a namiesto vzájomných zápasov spolupracovali. Spory medzi najvyššími úradníkmi, strata väčšiny poslancov v parlamente, množiace sa silové riešenia v spravovaní vecí verejných a politický nepokoj vo vnútri, ako aj za hranicami krajinami, vyvolávajú oprávnené otázky aj o dôveryhodnosti aj o akcieschopnosti vládnej koalície. Mechanizmus na získanie všetkých odpovedí je známy, hoci politicky nepríjemný - žiadosť vlády o vyslovenie dôvery parlamentom, ktorý, na rozdiel od vlády, reprezentuje vôľu občanov. A tá by mala byť vždy prvoradá, i keď politikom ide o moc a niektorým možno aj o všetko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...