|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
29. september 2003
|
Britskí vedci identifikovali hormón, ktorý môže pomôcť obéznym
|
Askold Krušelnycký a Anna Šišková
|
Každý, kto sa niekedy snažil schudnúť, vie, aké je to ťažké. Štíhlu postavu by chcel mať zrejme každý, nielen kvôli móde, ale aj kvôli pohybu a dobrému pocitu. Z rôznych prípravkov na chudnutie sa za posledné roky stal výnosný priemysel. Mnohí ľudia si myslia, že prostredníctvom nich schudnú bez námahy a ľahko. Väčšina ľudí vie, že najlepším spôsobom chudnutia je viac cvičiť a menej jesť. Pre mnohých je však táto cesta hotovým utrpením. Nemajú dostatok vôle, aby sa jedla zriekli, alebo aby zmenili svoje stravovacie návyky. Tím britských vedcov z londýnskej univerzity nedávno identifikoval, že jeden z hormónov, ktorý dostal kódovacie meno „PYY3-36“ dokáže naznačiť mozgu, že človek už viac jedla nepotrebuje. Hormón bol objavený už pred 20-timi rokmi, jeho schopnosť znižovať chuť na jedlo však známa nebola. Vedci veria, že tento hormón môže byť pridávaný do stravy, alebo podávaný v tabletkách tým, ktorí sa nedokážu prestať prejedať.
Hlavnými vedúcimi výskumu zaoberajúcim sa týmto hormónom bol profesor Stephen Bloom a lekárka Rachel Batterhamová. Podľa nej sa niekedy hľadanie vôle prekonať chuť na jedlo rovná boju proti našim inštinktom o prežitie.
„Schudnúť je veľmi náročné, pretože sme závislí na našej schopnosť uchovávať si energiu vo forme tuku, aby sme potom v prípade hladu dokázali prežiť. Tí, ktorí dnes na tejto planéte žijeme sme prežili len preto, že sme si tuk dokázali uchovať. Akonáhle začneme chudnúť, spúšťa sa v našom tele celý rad systémov, ktoré sa snažia uchovať našu váhu stabilnú. To je jeden z dôvodov, prečo je chudnutie tak náročné.“
S obezitou majú problémy predovšetkým vyspelé krajiny. Dramatické zvýšenie obezity bolo v posledných rokoch zaznamenaná najmä vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, kde sa vyskytuje čoraz väčší počet chorôb a úmrtí spojených s obezitou.
„Prebytok jedla, a nielen to, ale hlavne veľmi vysokokalorická strava sú fenoménmi posledných 50-tich rokov. Ľudia dnes môžu skonzumovať obrovské množstvo kalórii v extrémne krátkom čase. Navyše, ľudia sa menej hýbu, necvičia toľko, deti nebehajú za loptou, ale hrajú počítačové hry. Mení sa životný štýl. Skonzumujeme viac kalórií a menej cvičíme.“
Britskí vedci skúmali schopnosť spomínaného hormónu na dobrovoľníkoch. O výsledkoch hovorí opäť lekárka Rachel Batterhamová.
„Dospeli sme k dvom zisteniam. Prvým je, že hormón PYY 3- 36 znižuje ľuďom s nadváhou chuť k jedlu. Druhým je, že obézny ľudia majú deficit tohto hormónu. Jeho úroveň v tele obéznych je podstatne nižšia ako u štíhlych ľudí.“
V súčasnosti môže byť tento hormón podávaný iba injekciami, alebo infúziami. Tabletky budú na trhu dostupné zrejme až dva, alebo tri roky.
Tento druh prípravku na chudnutie môže pre mnohých, ktorí nedokážu so svojimi stravovacími návykmi bojovať splnením sna. Treba však dodať, že začiatkom 90tych rokov bol objavený hormón leptín, ktorý je schopný signalizovať mozgu, koľko tuku potrebuje pre telo uchovať. Jeho nízka hladina podporovala telo k získaniu ďalšieho tuku. Vedci dúfali, že obéznym ľuďom pomôže. Nakoniec sa však zistilo, že boli voči leptínu imúnni. Lekárka Batterhamová však tvrdí, že hormón „PYY 3 –36“ funguje inak ako leptín a vedecký prieskum od neho očakáva veľmi veľa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|