Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       3. október 2003 Stanoviská parlamentu a vlády o budúcnosti EÚ nie sú totožné Juraj Hrabko Už zajtra sa začne v Ríme medzivládna konferencia o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Slovenská delegácia na nej bude presadzovať päť požiadaviek, o ktorých včera rozhodla vláda. Poznámku k téme pripravil Juraj Hrabko. Význam mandátu slovenskej vlády na medzivládnej konferencii možno zhrnúť jednou vetou - je dobré, že vláda nejaké stanovisko má, ale nie je to vôbec podstatné či dokonca rozhodujúce. To, čo slovenská delegácia môže na medzivládnej konferencii urobiť, je pridať sa k ďalším krajinám, ktoré na nej podobné požiadavky vznesú. Takých krajín nie je málo, je však ilúziou myslieť si, že ich početnosť dokáže poraziť zámery menej početných, ale inak omnoho silnejších krajín. Slovenská vláda jednoducho bude hrať na medzivládnej konferencii úlohu oveľa viac iba čestnú, ako rozhodujúcu. I keď vyjadrenia politickej reprezentácie boli, sú a budú opačné. Napokon, na presadzovanie všetkých piatich požiadaviek slovenskej vlády nemá slovenská vláda ani mandát. Parlament "hlavnú prioritu" vlády - zachovanie princípu jedna krajina, jeden komisár v Európskej komisii - síce podporil, ale vláde napríklad uložil presadzovať aj "zachovanie princípu jednomyseľnosti osobitne v oblasti zahraničnej politiky", čo však medzi piatimi požiadavkami vlády nie je vôbec uvedené. Naopak, vládny materiál uvádza, že "SR podporuje návrh na podporu vytvorenia funkcie ministra zahraničných vecí Európskej únie". Parlament taktiež uložil vláde "presadzovať zachovanie princípu rotujúceho predsedníctva Európskej rady jednotlivými členskými štátmi", parlamentnú úlohu však vláda odbavila formuláciou - "ak sa na konferencii táto otázka otvorí". Napriek tomu, že viaceré požiadavky parlamentu a vlády sú podobné či dokonca aj totožné, z ich rozdielnych stanovísk rovnako vyplýva, že krajina ako celok vlastnú predstavu o budúcej podobe Európskej únie vôbec nemá. A domnievať sa, že to iné krajiny nevedia, je viac ako iba omyl. Nesúmerných postupov pri vytváraní pozície Slovenska o ďalšej podobe a fungovaní Európskej únie bolo zaznamenaných viacero. Vrátane hlasovania koaličných strán, navonok i dovnútra - kým vo vláde za návrh uznesenia nehlasoval minister za KDH Vladimír Palko, uznesenie v parlamente podporilo 13 jeho kolegov z hnutia. A naopak - kým vládne uznesenie podporili 3 ministri za ANO, v parlamente sa 11 poslancov ANO hlasovania zdržalo a dvaja ďalší hlasovali proti. A podobne - teda úplne inak sa správali ministri a poslanci za SMK. Iba SDKÚ nemalo problém podporiť tak uznesenie parlamentu, ako aj vlády - i keď boli odlišné. Ignorovanie niektorých požiadaviek parlamentu vládou je zlé, vládne ignorovanie zahraničnopolitických súvislostí ešte horšie. Rozdiel medzi tvrdením ministerstva zahraničných vecí, že "Zmluva zakladajúca ústavu pre Európu neprináša zmeny, ktoré by zásadným spôsobom menili povahu Európskej únie", a skutočným stavom, je totiž prinajmenej rovnako veľký, ako rozdiel medzi "Harleyom" a háremom. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...