|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
6. október 2003
|
Obchodovanie s ľuďmi je medzinárodný problém
|
Eva Reiselová
|
"Má, čo chcela," - také je na Slovensku stále najčastejšie nazeranie na ženy, ktoré odídu do zahraničia a tam sa stanú obeťami trestného činu obchodovania s nimi. No nielen ony, už aj s deťmi sa obchoduje na medzinárodnom ilegálnom trhu - nie raz ruka v ruke s drogami, kradnutými autami či zbraňami. O to náročnejšie je potom odhaľovanie takýchto trestných činov. Veľa v tom môže urobiť práve verejná mienka. Aj o tom hovorí Eva Reiselová:
Verejná mienka môže napríklad prispieť k tomu, aby sa obete nehanbili či nebáli priznať sa, lebo potom môžu byť veľmi vážnymi svedkami, ktorí pomôžu odhaliť a potrestať organizované skupiny obchodníkov s ľuďmi. A nemusia to byť len ženy a nemusia to byť len prostitútky.
Zuzana Vatráľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu tvrdí, že v deväťdesiatich percentách sú predmetom obchodovania ženy. Podľa policajných údajov, ak vlani sa Úrad organizovanej trestnej činnosti zaoberal za celý rok jednástimi prípadmi obchodovania s ľuďmi, za prvé tri mesiace tohto roka ich bolo už sedemnásť. Naposledy polícia odhalila skupinu osôb, ktorá sa zaoberala typovaním, náborom a vývozom žien do Slovinska, kde mali robiť prostitútky. Keď odmietli, fyzicky i psychicky ich týrali. Viac ako 50 žien sa stalo predmetom takéhoto obchodu. Jedna vec je odhaliť, iná odsúdiť a potrestať. Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská priznáva:
AUDIO: "Za trestný čin obchodovania s ľuďmi, v roku 2002 bolo šesť odsúdených."
Údaje o obchodovaní s ľuďmi vychádzajú z prípadov, kedy obeť vyhľadá pomoc. No i tie môžu byť skreslené, pretože niekedy aj ženy označia seba za obeť obchodovania až vo chvíli, keď do podniku príde policajná razia. Inú, častejšiu skúsenosť uvádza Zuzana Vatráľová:
AUDIO: "Z niektorých ambasád nám konzuli hovorili, že oni sú presvedeční, že prišli do kontaktu s viacerými obeťami, ale tie dievčatá sa za to hanbia. Pripisujú samy sebe vinu, že mali byť opatrnejšie, hanbia sa keď prídu domov, že by sa to mohlo s nimi vliecť a dozvie sa to okolie, takže sa ani nepriznajú."
Väčšinou ide o ženy vo veku od osemnásť do 31 rokov, zo slabšie situovaných rodín s vysokou mierou nezamestnanosti. Podľa Vatráľovej je to len štatistické číslo, stať sa to môže aj Bratislavčanke s vysokoškolským diplomom. Každej obeti odporúča vyhľadať slovenskú ambasádu i miestnu políciu a žiadna z obetí sa nemá nechať zastrašiť, že je ilegálne v tej krajine, keďže nemá pas a bude potrestaná:
AUDIO: "Vo väčšine európskych krajín to nie je pravda, aj keď tam ona pracuje nelegálne, ak povie, že sa s ňou obchoduje, polícia k nej pristupuje ako k obeti."
Telefonická linka pomoci O850 - 11 13 21 slúži na poskytnutie dôležitých informácií pred odcestovaním, ale aj pre dievčatá, ktoré hľadajú pomoc. Počas kampane na ňu volá až sedemsto ľudí za deň, tristo sa dovolá:
AUDIO: "Volali nielen rodičia, samé dievčatá, ktoré mali vycestovať do zahraničia, ale aj priatelia alebo priateľky tých dievčat."
Hovorí jedna z konzultantiek, ktorých mená sa nezverejňujú. Napríklad Katka chcela ísť na vysokú, ale nezobrali ju. V jazyku sa mala zdokonaľovať v Taliansku ako au pair. Pracovnú zmluvu a pas jej hneď za hranicami zobrali rodičia detí, o ktoré sa mala starať, do úschovy. Ukázalo sa, že boli bezdetní, ich vila verejným domom a oni jej majiteľmi. Katka skončila ako prostitútka. Táňa zas v Rakúsku musela miesto tancovania nakrúcať pornofilmy, Jarku v Španielsku vyhodili na ulicu až potom, čo sa zdala klientom veľmi chudá. Len v Európe sa každoročne zásluhou organizovaného zločinu zmení na tovar viac ako sto tisíc žien. Aj preto Silke Albertová z Úradu OSN pre zločinnosť a drogy dnes na medzinárodnej konferencii v Bratislave zdôraznila: "Obchodovanie s ľudskými bytosťami je jedným z najbarbarskejších trestných činov, proti ktorému musí prísť jasná odpoveď orgánov činných v trestnom konaní."
Eva Reiselová, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|