Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       6. október 2003 Kto bude vládnuť - vláda alebo parlament? Juraj Hrabko Rok po parlamentných voľbách je na Slovensku rozkývaná politická scéna. Pohyby vo vládnej koalícii, ale aj opozícii, zaznamenáva v poznámke Juraj Hrabko. Napriek tomu, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že sa necíti byť premiérom menšinovej vlády, v politike platí, že dôležité nie sú pocity, ale počty. A parlamentná matematika nepustí - posadenie odvolaného štátneho tajomníka Opaterného zo strany ANO do poslaneckého kresla bude súčasne znamenať aj stratu väčšiny poslancov vládnej koalície. A teda vznik menšinovej vlády, ktorá vládnuť síce môže, ale aj nemusí. Pokiaľ si kabinet dokáže získavať podporu väčšiny poslancov, môžu jeho členovia aj naďalej spokojne spávať. Ak si dôveru väčšiny nezíska, bude platiť už nielen to, že v čase, kedy zasadá parlament, sú v ohrození osudy a peňaženky ľudí, ale aj to, že v ohrození budú aj osudy a peňaženky členov vlády. Rok po voľbách nemá vláda Mikuláša Dzurindu v parlamente automaticky zabezpečenú podporu väčšiny poslancov. Na každej schôdzi parlamentu tak bude vydaná napospas opozícii alebo tzv. nezávislým poslancom, pretože bez ich účasti, podpory a súhlasu nebude parlament schopný ani len začať schôdzu. Počet poslancov vládnej koalície nestačí ani na schválenie prezidentom vrátených zákonov, ani na obsadenie tých funkcií, na ktorých je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov. Vládna koalícia bude preto nútená vždy hľadať dohodu a uchádzať sa o podporu aj u ostatných, ako iba vládnych poslancov. Rok po voľbách sa však mení situácia aj v opozícii. Kým vládna koalícia sa začala rozpadávať, opozícia sa začala združovať. Vytvorenie spoločného opozičného bloku môže vládnej koalícii znepríjemniť jej budúci politický život aj pôsobenie. Ak sa opozícia spolu s nezávislými poslancami stanú akcieschopnými, potom môžu prakticky vládnuť aj vtedy, keď bude oficiálne vládnuť vláda Mikuláša Dzurindu. Vláda vládne pomocou zákonov - ak však parlament bude schvaľovať zákony v inom znení, ako to vyhovuje vláde, potom bude fakticky vládnuť parlament, a nie vláda. A to je nielen nezdravý, ale tiež dlhodobo neudržateľný stav. Nie pre parlament, ale hlavne pre Dzurindovu vládu. V takom prípade totiž budú môcť poslanci - a nie Mikuláš Dzurinda - rozhodovať aj o zložení vlády: budú totiž môcť premiérovi kedykoľvek ktoréhokoľvek člena vlády odvolať. V parlamentnom zápase medzi koalíciou a opozíciou pôjde o získanie podpory nezávislých poslancov. Hlavne aspoň jedného z troch, o ktorých koalíciu pripravila strana ANO. Aktuálne rozloženie politických síl v parlamente naznačí hlasovanie o jeho podpredsedovi, ktorým sa má stať Ľubomír Lintner z ANO. Na zvolenie do funkcie potrebuje súhlas najmenej 76 poslancov, vládna koalícia ich má však iba 75. Voľba nového podpredsedu parlamentu tak ukáže aktuálny politický stav - ak Lintner bude zvolený, pozícia koalície bude posilnená. Ak zvolený nebude, alebo jeho voľba bude odložená, nadmieru sa posilní pozícia parlamentu. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...