Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. október 2003 Vysoké školy na Slovensku vznikajú podľa rôznych pravidiel Eva Reiselová Univerzita J. Seylleho /Jé Šejeho/ v Komárne je tŕňom v oku mnohým. Vadí im na na nej okrem iného aj to, že vychádza z politického rozhodnutia vlády. Že to ani v minulosti nebolo inak, hovorí Eva Reiselová. Ako vzniká vysoká škola jasne definuje zákon. Nehovorí nič o politike, len o kvalite. Tá však pri vzniku býva často outsiderom. Podľa predchádajúcich pravidiel akreditačnej komisie mal jej odborný tím navštíviť aj priamo miesto, budovu, sídlo budúcej vysokej školy. Traduje sa, že pri zriaďovaní Akadémie umení v Banskej Bystrici v 96. roku nebolo čo navštíviť, keďže sa nevedelo, kde škola bude sídliť. Vtedajší rektor Univerzity Komenského novovznikajúce vysoké školy inak nenazval ako učňovky, pobúrená akademická obec dávala najavo svoj nesúhlas. Akreditačná komisia podmienila svoje odporúčanie práva na život novým vysokým školám na tri roky. Predložené projekty totiž nespĺňali ani základné kritériá. Napriek tomu poslanci v duchu Mečiarovej tézy - v každom kraji univerzita - zahlasovali. Aj keď viacerí ani netušili, čo môže byť napríklad taká mechatronika, na ktorú sa špecializovala nová škola v Trenčíne - a či je to oblasť, ktorá si zaslúži samostatný program, odbor, fakultu alebo rovno vysokú školu. To však nevadilo. Treba povedať, že práve táto vysoká škola si svoje právo na život v akademickom prostredí rokmi obhájila. Inak sa nesprávali v tomto smere ani nástupcovia po Mečiarovi. Ján Čarnogurský ako minister nezahlasoval za programové vyhlásenie svojej vlády, pretože sa mu zdala vágna formulácia, že vláda "vytvorí možnosti" na zriadnie Katolíckej univerzity. S pomocou opozičných poslancov sa mu pri schvaľovaní programového vyhlásenia podarilo presadiť radikálnejšie riešenie a takmer do roka a do dňa ďalšia vysoká škola aj stála. V Ružomberku. Keby aj jej projekt hraničil s genialitou - čo nehraničil - aj tak by vznikla na základe politických rozhodnutí. Úplne flagrantným porušením všetkého, čo sa so vznikom vysokej školy spája, je nedávne založenie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Tá sa na rozdiel od všetkých predchádzajúcich ani formálne nesnažila splniť kritériá, ktoré jej v prvom rade ukladajú dať projekt na posúdenie Akreditačnej komisii. Načo! Stačilo lobovať v parlamente. Vlastne bývalí poslanci, ktorí dnes na tejto univerzite učia, by si mali hlavu skloniť vždy, keď sa začne hovoriť o etike a práve na akademickej a parlamentnej pôde. No a po zavedení takýchto praktík sa odrazu všetci čudujú, že ďalšia vysoká škola vzniká ako splnenie politickej objednávky. Prečo? Pretože ju chcú Maďari? Im stačila fakulta na univerzite v Nitre, nedostali ju. Je paradoxom, že ľahšie vznikne nová univerzita ako fakulta. Ale teda tiež mohli byť skromnejší - ešte nevedia, či budú schopní vychovať bakalárov a pritom hneď chcú univerzitu - vysoká škola v názve nestačí. Pritom vysokoškolský zákon jasne hovorí, že univerzitou sa môže stať len tá vysoká škola, ktorá má prevyšujúce magisterské a doktorandské štúdium. To o pripravovanej zatiaľ neplatí a kým nepresvedčí svojou kvalitou, ani platiť nemôže. Verejné vysoké školy sa zriaďujú zákonom - rozhodujú o nich poslanci - zástupcovia politických strán a ľudí, ktorí im dali hlas vo voľbách. Vždy pôjde o politické rozhodnutie, ale na tom nemusí byť nič zlé, keby odbornosť a kvalita projektov stáli vyššie ako politika - keby stáli najvyššie. Škoda len, že nik z autorov nových projektov sa neusiluje práve o to - ponúknuť skvelý návrh, úžasný projekt a postaviť kvalitu tak vysoko, že politika na ňu nedočiahne - a ak tak len čistými rukami. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...