Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       10. október 2003 Dzurindova vláda začala tam, kde Mečiarova skončila Juraj Hrabko Predseda vlády Mikuláš Dzurinda rokoval v stredu s predsedami parlamentných strán a poslaneckých klubov o možnostiach a spôsobe budúcej ratifikácie európskej ústavnej zmluvy. Komentár k téme pripravil Juraj Hrabko. Rozhodnutie slovenskej politickej reprezentácie, že nebude iniciovať vyhlásenie referenda o euroústave je s veľkou pravdepodobnosťou definitívne. Odmietajú ho parlamentné SDKÚ, HZDS, SMER, SMK, ANO, schvaľujú KDH a skupina nezávislých poslancov. Napriek rozdielnym postojom k referendu, majú však obidve "skupinky" jedno spoločné - používajú nevierohodnú argumentáciu. Zástancovia ratifikácie euroústavy v parlamente dôvodia, že májové referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie dalo politikom mandát na to, aby krajina do únie vstúpila. A ďalšie referendum by preto podľa nich bolo zbytočné. Argument, ktorý sa na prvé počutie zdá byť správny. Lenže ani na vstup Slovenska do únie nebolo referendum potrebné, takže je to argument zavádzajúci. Právomoc rozhodnúť o prevedení kompetencií zo Slovenska na Úniu patrí podľa Ústavy parlamentu a parlament - nie občania v referende - ju aj vykonal. Ani ďalšie argumenty proti referendu - hlavne o jeho finančnej a organizačnej náročnosti - nie sú dostatočné, skôr škandalózne. Argumenty, ktoré uvádzajú zástancovia vykonania referenda, však taktiež nie sú veľmi zreteľné ani presvedčivé. Vyjadrenie predsedu KDH Hrušovského, že ide o veľmi vážne rozhodnutie z pohľadu suverenity, zvrchovanosti a ďalšieho pôsobenia Slovenska v európskom spoločenstve, je komplikované a nezrozumiteľné. A vyjadrenie šéfa nezávislých poslancov Tkáča, podľa ktorého ide o vstup Slovenska do štátneho zväzku s inými štátmi je zatiaľ vnímané zväčša buď ako predčasné alebo rovno nepravdivé. I keď euroústava spĺňa viaceré podmienky, znaky a definície štátu. Ani jedna skupinka sa však nezaoberá tým hlavným - podstatou referenda, jeho zmyslom, ktorý však nespočíva v úprave právneho režimu hlasovania ľudu. Ten totiž iba stanovuje podmienky a spôsoby, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu referenda. V demokratickej spoločnosti by podstata ľudového hlasovania mala byť dôležitejšia, ako jeho právna úprava resp. mali byť byť súmerné a zhodné. Skutočnosť, že slovenská Ústava dáva právo tzv. ústavnej väčšine, teda 90 poslancom nakladať s krajinou podľa ich ľubovôle, je síce zapísaná, ale nezmyselná. Faktom však je, že to, čo je zapísané platí a že na zmenu chýba poslancom prinajmenej vôľa. Faktom však je tiež to, z európskych krajín vzniká na základe euroústavy euroštát a taktiež, že súčasne zaniká štát Slovenská republika, ktorý sa ako ďalšie štáty v Európe zmení na republiku regionálnu. Je to možno paradox, pretože možno konštatovať, že tak, ako Slovenská republika vznikla, teda bez referenda a súhlasu ľudí, rovnakým spôsobom aj zanikne. Kruh ignorovania vôle ľudí, ktorý začala kresliť vláda Vladimíra Mečiara a dokončieva vláda Mikuláša Dzurindu, sa tak uzatvára. Zadosťučinením však rozhodne nie je. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...