Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       13. október 2003 Vládna koalícia si vytvára opozíciu Juraj Hrabko A v téme pokračujeme ďalej. K spoločnému rokovaniu opozície pripravil poznámku Juraj Hrabko. I keď zhoda na riešení osudu vlády medzi jednotlivými opozičnými stranami zatiaľ neexistuje, zhoda na pokračovaní rokovaní v rámci parlamentnej opozície či hľadania jej jednotného postupu v parlamente, môže vládnej koalícii spôsobiť aj vážnejšie problémy. Prirodzene, k tomu, aby sa opozícia mohla stať alternatívou k vládnej koalícii, vedie ešte dlhé a politicky poriadne zarastené bludisko, križované aj mnohými straníckymi chodníčkami, vedúcimi do slepých uličiek. Opozícia sa doteraz v parlamente zväčša nesprávala ako opozícia. Opoziční a nezávislí poslanci hlasovali častokrát rozdielne a aj preto boli viaceré návrhy vládnej koalície schvaľované. Inými slovami - vo viacerých prípadoch na schválenie návrhov nestačil počet prítomných poslancov vládnej koalície, ale stačila na ne dohoda medzi vládnymi poslancami a časťou opozičných alebo nezávislých poslancov. Nájdenie dohody a spoločného postupu medzi opozičnými a nezávislými poslancami tak môže po zoslabení vládnej koalície v parlamente značne znepríjemniť jej doterajší pohodlný život. Prvým testom opozičnej spolupráce bude už nadchádzajúca schôdza parlamentu a v jej rámci voľba jeho nového podpredsedu. Parlamentná hra medzi vládnou koalíciou a opozíciou bude hrou o získanie nezávislých poslancov - vládna koalícia potrebuje pri plnom počte a plnej podpore pre kandidáta Ľubomíra Lintnera okrem svojich poslancov získať aj podporu aspoň jedného nezávislého poslanca. Nebude to nemožné, ale ani ľahké. Proti argumentu, že parlamentné funkcie by mali reálne odrážať pomerné zastúpenie strán, ktoré získali vo voľbách, totiž neexistuje iný protiargument, ako iba stranícky. A strana ANO ani s počiatočnými 15-timi, ani terajšími 12-timi poslancami jednoducho na kreslo podpredsedu parlamentu nemá nárok, keďže ho nemá ani strana, disponujúca v parlamente s viac ako dvojnásobným počtom poslancov. K rozhodujúcemu zápasu a vyjasneniu pomerov v parlamente však zrejme príde až pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Nebýva naozaj zvykom, aby koaličný poslanec - ako v tomto prípade Lintner - navrhoval spojiť hlasovanie o návrhu zákona s hlasovaním o dôvere k vláde. Hlavne preto, lebo je to záležitosť vlády, a nie parlamentu - ak chce totiž vláda požiadať o vyslovenie dôvery v parlamente, musí k tomu najskôr schváliť príslušné uznesenie. Ak sa chce poslanec Lintner dozvedieť, či vláda ešte má alebo nemá dôveru parlamentu, môže iniciovať vyslovenie jej nedôvery v parlamente. I keď slovenská politická scéna ešte takéto špecifikum - iniciovanie vyslovenia nedôvery vládnym poslancom - nezažila. Lintnerov návrh však nič iné neznamená. Keďže v slovenskom zákonodarnom zbore sa dejú aj také čudné veci, že vládna strana zapríčiní vznik vlastnej menšinovej vlády, že vládny poslanec žiada rokovať o dôvere vlády, bolo by rovnako čudné, keby opozícia nezačala medzi sebou lepšie komunikovať, spolupracovať a predierať sa k moci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...