Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. október 2003 Školské zákony sú ťažkým balvanom aj pre gesčný parlamentný výbor Eva Reiselová Naozaj stovky pozmeňovacích návrhov musí prebrať výbor pre vzdelanie, mládež, šport, kultúru a médiá, kým vyriekne verdikt nielen svoj vlastný, ale aj všebecný. Je totiž gestorom štyroch školských zákonov, ktorými sa má plénum zaoberať už na najbližšej schôdzi. Dnes nad nimi strávil po včerajších štyroch hodinách, ďalšie viac ako tri hodiny. Rokovanie sledovala Eva Reiselová: K tomuto výpočtu ešte treba pridať šesť hodín z minulého týždňa. Poslanci schválili svoje uznesenie i spoločnú správu k zriadeniu Unverzity J. Seylleho v Komárne, s pripomienkami aj zákony o financovaní škôl, o samospráve a štátnej správe i novelu vysokoškolského zákona. K týmto trom však neprijali spoločné správy a stretnú sa ešte raz pretože prišli na to, že možno prijali aj protichodné, vzájomne si odporujúce zmeny. Najproblematickejším pri vysokoškolskom zákone je prijaté spoplatnenie externého štúdia. Predkladateľka Beáta Brestenská z ANO to zdôvodňje: AUDIO: "Tento nárvh zmeny má urobiť to, že budú financie transparentné, externé štúdium bude možné študovať na vysokých školách a aby tie vysoké školy dostali priamo tie peniaze." Minister školstva Martin Fronc sa s ňou nestotožňuje: AUDIO: "Pokladám to za zlé. Pretože je to trošku podobné k tomu, ak vodiči pijú veľa alkoholu a my zmeníme legislatívu tak, že umožníme aby pili." Vláda pritom zaviazala ministra do konca novembra vypracovať nový model financovania s tým, že všetci študenti by mali na štúdium prispievať od septembra budúceho roka. Navyše to podlomuje kroky ministra, keď AUDIO: "V situácii, keď konám a budem konať v tom zápase s inštitúcami, ktoré parazitujú na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania." Predseda výboru Ferdinand Devínsky (SDKÚ) to tiež považuje za nesystémový krok AUDIO: "Vytvára veľmi veľké nebezpečenstvo preto, že vysoké školy budú mať snahu získať čo najviac platiacich na úkor neplatiacich. To otvára možnosť korupcie." Zdôrazňuje, že netvrdí, že korupcia na vysokých školách je, ale táto zmena priestor pr ňu otvára. Najťažším orieškom - zatiaľ nerozlúsknutým, ostali pre výbor základné umelecké školy. Včera a dnes schválil pozemeňovacie návrhy poslanca Smeru Dušana Čaploviča, ktorými sa základné umelecké školy dostávajú z originálnych do prenesených právomocí samosprávy: AUDIO: "Tieto prenesené právomoci už bude zabezpečovať štát, to znamená. Že sa dostávajú na úroveň základných a stredných škôl v zmysle obidvoch zákonov a to ma nesmierne teší." RFE: Nemyslíte si, že to bude znamenať nové nároky na štátny rozpočet? Čaplovič: "Iste to budú aj nároky na štátny rozpočet, to je prirodzené." Štátny tajomník rezortu školstva František Tóth tvrdí, že to nároky nezvýši, lebo už v súčasnosti dostávajú 98 percent z nevyhnutných dotácií - čo je okolo 800 miliónov korún na rok. Táto zmena si však vyžiada zásahy v iných zákonoch. Poslancov k podpore návrhu poslanca Čaploviča viedli najmä obavy, aby starostovia a primátori nerušili základné umelecké školy, aby peniaze na ne určené nedali napríklad na výstavbu štadióna. Minister Martin Fronc konštatuje: AUDIO: "Rozpor bude v tom, že jednak prešiel návrh na zvýšenie poplatkov na ZUŠ, a súčasne prešiel návrh, ktorý hovorí o tom, že ZUŠ sú prenesený výkon štátnej správy, ktorý plne hradí štát." Podľa ministra teda tieto školy budú plne hradené a navyše budú môcť vyberať poplatky. Poslanci si však mysleli iné a nevedeli sa dohodnúť, ako to vlastne je a bude. Nik dnes nedal presnú odpoveď, aj preto rokovanie prerušili, zástupcovia sa počas víkendu znova stretnú s ministrom a budú sa snažiť hľadať riešenie, výbor sa zíde ešte raz. Poslanci dnes vôbec nehovorili o rovnakom financovaní podľa zriaďovateľa, teda že obecné, súkromné a cirkevné školy dostanú rovnakú dotáciu na žiaka. Združenie miest a obcí s tým však nesúhlasí. Rozhdonutie predkladateľa zdôvodňuje minister Martin Fronc: AUDIO: "My sme vychádzali a vychádzame z názoru, že podľa ústavy občania sú rovní v právach a povinnostiach. Každý daňový poplatník má nárok na to, aby dostal rovnaký príspevok na svoje dieťa a na školu a ak niekto je ochotný platiť za istú kvalitu, za službu, nevidím dôvod na to, aby sme mu bránili. Čiže nevychádzali sme z rovnosti škôl, ale z rovnosti občanov." Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...