|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
20. október 2003
|
Kamery v triedach: americké pre a proti
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o prvom meste, kde majú v každej triede bezpečnostnú kameru, a o tom, kto sa na to sťažuje a kto — nečakane — nie.
Televízni diváci už roky vďačne pozerajú najrozmanitejšie serály, pri ktorých kamery sledujú vybrané skupiny ľudí prakticky na každom kroku. A ľudia súťažia, aby sa do takých programov dostali. Nečudo, keď získajú peniaze a najmä v americkej kultúre tak vyhľadávanú aspoň krátkodobú slávu. Ale kto by chcel byť sledovaný kamerami denno-denne čo aj len 6-8 hodín a zadarmo? Ochrancovia občianskeho súkromia sa búria, lebo v 50-tisícovom meste Biloxi na juhu Spojených štátov tento školský rok už sledujú kamery všetkých žiakov a študentov — v každej škole, v každej triede. No čo na to samotní študenti?
Bezpečnostné kamery pri vchodoch do amerických škôl a na chodbách sú pomerne bežné už dávno. Až tri štvrtiny nových škôl sa s nimi rovno stavia. Okrem iného majú zabrániť vstupu napríklad predavačov drog alebo násilným konfliktom medzi študentmi, ktorí patria do súperiacich gangov. Neraz sa im podarí do školy prepašovať nože, ba aj strelné zbrane napriek v školách čoraz častejšie inštalovaným detektorom kovových predmetov. Kamery bývajú aj v školských laboratóriách s drahými zariadeniami.
Mesto Biloxi pri Mexickom zálive má osobitne slušné prijmy z miestnych kasín, a tak sa ako prvá americký školský obvod pred 2 rokmi rozhodli zaviesť kamery aj do tried. Dnes už nemajú bez kamery jedinú triedu.
Najmä riaditelia škôl si to pochvaľujú. Väčšie konflikty sa nevyskytli, takže záznamy z kamier doteraz využili iba pri malých sporoch, ako pri zmiznutí peňazí na zmrzlinu. Kamery sú vraj ako čaro, ktoré každého núti vyjsť s pravdou von. Keď sa študenti začnú jeden na druhého vyhovárať, kto čosi začal, stačí sa spýtať, či treba vytiahnuť videozáznam z triedy. Takmer vraj netreba, lebo študenti v Biloxi si prestanú vymýšľať.
Odporcovia to prirovnávajú k pochmúrnym predpovediam románov o neslobodnej budúcnosti, kde každého stále sleduje elektronické oko, ako sa podľa autora Georgea Orwella hovorí, “Veľkého brata”. Podľa jednej konzervatívnej aktivistickej skupiny treba deti učiť správať sa slušne nie z obavy, že ich sleduje kamera, ale lebo to je správne. Námietky majú aj učiteľské odbory. Nechcú, aby sa na základe videozáznamov prípadne začala hodnotiť práca učiteľa. Navyše argumentujú, že v triede má byť aj pokiaľ ide o disciplínu najvyššia autorita učiteľ a nie kdesi akýsi videozáznam.
V Biloxi má v súčasnosti k videozáznamom z tried prístup iba riaditeľ, zástupca a 2-3 ďalšie určené osoby. Ak by si ich chcel pozrieť učiteľ alebo žiak, musel by sa obrátiť na súd. Nie je teda nečakané, že sledovanie tried si chvália riaditelia. No nečakané a pre niektorých učiteľov v Biloxi asi málo lichotivé sú názory žiakov. Ani jeden z nich, ani z rodičov sa zatiaľ na kamery v triedach nesťažoval. Novinárom hovoria, že sa cítia bezpečne a že — na hodinách menej spia.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|