Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. október 2003 Prezident Schuster chce otvoriť otázku referenda Juraj Hrabko Počas víkendu oznámil pre agentúru TASR prezident Rudolf Schuster, že bude požadovať zmenu ústavy v článkoch, ktoré sa týkajú inštitútu referenda. Komentár pripravil Juraj Hrabko. Podľa prezidenta Schustera "nastal najvyšší čas, aby bolo referendum povýšené nad parlament". Rozhodnutie, ktoré prijmú občania v ľudovom hlasovaní, by malo mať podľa neho pre poslancov charakter záväzku, a nie iba odporúčania. Dôvod, pre ktorý sa prezident Schuster rozhodol s touto záležitosťou dôrazne vystúpiť až teraz, a nie napríklad pri poslednej úprave ústavy, nie je ťažké uhádnuť - prezidentské voľby sa nezadržateľne blížia a jednotlivým kandidátom budú dávať hlasy občania-voliči. Prezidentova iniciatíva si prirodzene a okamžite našla tak podporovateľov, ako aj odporcov. Ústavný právnik Ladislav Orosz iniciatívu prezidenta Schustera víta, ústavný právnik Miroslav Abelovský má k nej zase vážne výhrady. Tak či onak, úprava ústavných článkov o referende, ako aj zákona o spôsobe jeho vykonania by si vyžadovali nie kozmetické, ale zásadné úpravy. To, že ide naozaj o "politicky" citlivú záležitosť, dokazuje aj skutočnosť, že pri poslednej úprave ústavy pred dvomi rokmi jej navrhovatelia - a medzi nich patril aj Ladislav Orosz - referendový problém radšej vôbec neotvorili. Síce z viacerých, ale hlavne politických príčin. Vyhlásenie prezidenta, že referendum by malo mať pre poslancov charakter záväzku, a nie iba odporúčania, je nepresné. A v priamom rozpore s výkladom niektorých ústavných článkov, ako aj viacerých rozhodnutí, ktoré doteraz poskytol Ústavný súd. Podľa súdu totiž rozhodnutie občanov v referende jednoznačne "má právne účinky", pretože ide o samostatnú formu uplatnenia moci v štáte občanmi, ktorí sú jej originálnymi nositeľmi. "I keď občania delegujú svoje práva parlamentu, predsa im zostáva ako nositeľovi primárnej originálnej moci právo rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa verejného záujmu priamo v referende," konštatoval Ústavný súd. Prijatie návrhu v referende má teda ústavnú relevanciu v tom zmysle, že občania zúčastnení na hlasovaní ním poslancom prejavujú svoju vôľu na zmenu tak, ako bola prejavená výsledkami referenda. Z uvedeného vyplýva, že súčasným a hlavným nedostatkom premietnutia výsledku platného referenda do života nie je problém jeho právnej záväznosti, ale vykonateľnosti. Občania v referende totiž majú právo udeliť poslancom príkaz, aby ich vôľu pretavili do konkrétnej formy. Ústava však nerieši ako a kedy tak majú urobiť. A nestanovuje ani žiadne sankcie pre prípad, keď sa rozhodnú vôľu občanov ignorovať. Slovensko od svojho vzniku už zažilo viacero hlasovaní ľudu s viacerými výsledkami - uskutočnené referendá boli neplatné aj platné, zmarené aj zmanipulované. Napriek tomu hlavná otázka v tejto súvislosti neznie tak, ako ju nastolil prezident Schuster - teda či má alebo nemá byť referendum povýšené nad parlament. Hlavná otázka, o ktorej ešte nebola vedená poriadna diskusia znie inak - je inštitút referenda v krajine potrebný alebo nie? Najjednoduchšou úpravou by totiž bolo tento inštitút z Ústavy vymazať. Nie je však vôbec isté, či by to bolo zároveň úpravou aj najlepšou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...