Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. október 2003 Zákon o Špeciálnom súde obmedzil moc generálneho prokurátora Juraj Hrabko Boju proti korupcii majú slúžiť parlamentom čerstvo schválené viaceré zákony, medzi nimi hlavne zákon o zriadení Špeciálneho súdu. O jeho význame uvažuje Juraj Hrabko. Zákon o zriadení Špeciálneho súdu, ktorý má byť príspevkom boja proti korupcii na najvyšších poschodiach štátnej moci, zároveň zriaďuje aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Jeho význam je preto značný - práve týmto zákonom totiž prichádza aj k istému zlomu v doteraz silno monokratickom riadení prokuratúry. Generálny prokurátor po nadobudnutí účinnosti zákona o zriadení Špeciálneho súdu a teda aj Úradu špeciálneho prokurátora, totiž už nebude mať až také totalitné, teda výlučné a neobmedzené právomoci, aké zatiaľ požíva a akými zatiaľ disponuje. Napríklad, generálny prokurátor nebude môcť zasahovať do právomocí Úradu špeciálnej prokuratúry, nebude môcť jeho pracovníkom uložiť pokyn, aby sa nezačalo alebo zastavilo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie alebo nepodala obžaloba proti tomu, voči komu sa podať má. Doteraz to bolo v kompetencii generálneho prokurátora, ak zákon o Špeciálnom súde nadobudne účinnosť, už to bude v kompetencii Úradu špeciálneho prokurátora. Obmedzenie moci generálneho prokurátora je poriadnym a zásadným skokom vpred. Nie preto, lebo generálny prokurátor moc zneužíva - to sa nedá nateraz preukázať - ale preto, lebo zavedený dlhoročný systém mu umožňoval, aby tak urobiť kedykoľvek mohol. Špeciálny súd má byť inštitúciou, ktorá korupčné záležitosti, týkajúce sa vysokých ústavných činiteľov, má vyriešiť. Nie definitívne, právo definitívne rozhodnúť bude mať Najvyšší súd. To je v poriadku - tak opravný, ako aj ochranný mechanizmus v právnom štáte musí existovať. Je pritom správne, že Špeciálny súd môže konať aj potom, keď podozrivé osoby štátnu funkciu opustia, je však nesprávne a nesystémové, keď pod právomoc Špeciálneho súdu nebudú patriť ich skutky, ktorých sa dopustili ešte pred nástupom do štátnej funkcie. Je to jeden z tzv. "politických kompromisov", teda politickej dane, ktorú bolo nutné zaplatiť za to, aby zákon vôbec mohol byť schválený. Napokon, kvalitu zákona o Špeciálnom súde a Úradu špeciálneho prokurátora najlepšie posúdi prax. Nebude až také jednoduché ho uviesť do života, už aj vzhľadom na nutnosť previerok Národného bezpečnostného úradu ich pracovníkov. Je však naozaj dôležité, že vznikol, pretože - politicky aj prakticky - je ľahšie zákon vylepšovať, ako ho zrušiť. Kľúčovou postavou je teraz prezident Schuster, ktorý ešte môže zákon parlamentu vrátiť na opätovné prerokovanie. Mimochodom, prezidenta sa zákon o Špeciálnom súde netýka, pretože podľa Ústavy možno hlavu štátu stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy alebo za vlastizradu, ale nie aj za korupciu. Zoznam osôb, ktorých sa zákon týka, počnúc poslancami a končiac členmi Bankovej rady, by síce mohol byť aj širší - korupcia sa predsa môže vyskytnúť napríklad aj u členov Súdnej rady - ale riziko, že po vrátení zákona prezidentom do parlamentu už zákon nebude schválený, je vzhľadom na situáciu vo vládnej koalícii priveľké. Rozhodnutie Rudolfa Schustera tak ukáže, či korupciu na najvyšších miestach chce alebo nechce tolerovať a podporovať. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...