Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       23. október 2003 Univerzita J. Selyeho v Komárne schválená Eva Reiselová Slovensko bude mať od januára budúceho roka o univerzitu viac. Rozhodli o tom dnes predpoludním poslanci, keď odobrili návrh zákona na zriadenie Univerzity J. Selyeho v Komárne. Na troch fakultách - predagogickej, teologickej a ekonomickej začnú študovať prví poslucháči v septembri budúceho roka. K rokovaniu sa vo svojom príspevku vracia Eva Reiselová: Z opozičných strán zaznelo viacero pripomienok, ktoré mali viac apelatívny ako vecný charakter. Poslankyňa Ľudmila Mušková z HZDS apelovala predovšetkým na nezávislých poslancov: AUDIO: "Myslím si, že česť a spravodlivosť by mala byť jediným správnym kritériom pri rozhodovaní o budúcnosti južného Slovenska." Podľa nej koaliční poslanci boli už dopredu rozhodnutí, ako budú hlasovať. Obrátila sa aj na ministra školstva Martina Fronca: AUDIO: "Vážený pán minister, je mi ľúto, že musím povedať, že ste nenašli dostatok odvahy vzoprieť sa tlakom svojich maďarských partnerov v koalícii a nestiahli ste tento návrh z rokovania, s ktorým som presvedčená, že tiež vnútorne nesúhlasíte." Slobodná Európa sa preto po hlasovaní spýtala ministra, ako je to s jeho vnútroným presvedčením. Je pravdou, že v spojitosti so zriadením tejto vysokej školy hovoril vždy predovšetkým o napĺňaní programového vyhlásenia vlády a v kuluároch sa hovorí, že keby bolo len na ňom, zákon nepodporí: AUDIO: "Nikdy som sa takto nikde nevyjadril. Vnímam samozrejme tak ako to napísala akreditačná komisia veľmi objektívne pozitíva i negatíva vzniku takejto univerzity." Akreditačná komisia, na ktorú sa odvolávali i viacerí pslanci, dala vyjadrenie, z ktorého nebolo zrejmé ani za - ani proti. Je to akási nová - alibistická prax - pretože predchádzajúce komisie vždy vydali stanovisko - ktoré síce tiež malo len odporúčací cahrakter, ale bolo jasné a zrozumiteľné. Napriek viacerým, aj silným apelom na svedomie, česť a národnú hrdosť, zo spoločnej správy vyplynul len jeden pozmeňovací návrh - aby sa poradie vyučovacích jazykov vymenilo tak, aby prvý v poradí bol slovenský a maďarský až za ním. Neprešiel. Zmeny chcel dosiahnuť ešte poslanec Dušan Čaplovič zo Smeru, takisto neúspešne. On, podobne ako Dagamr Bolová z KSS ako aj Ľudmila Mušková z HZDS navrhli stiahnuť z rokovania tento návrh. Poslanci to nepodporili. Tesne pred hlasovaním spoločný spravodajca Albert Sándor z SMK zdôraznil, že zákon nie je proti nikomu: AUDIO: "Jednoducho nechceme, aby naši mladí ľudia odchádzali študovať do zahraničia, pretože väčšina z nich sa už domov nevráti. Dajme im šancu študovať v materinskom jazyku a žiť tam, kde sa narodili jednoducho - tu doma na Slovensku." Poslanci napokon 77 hlasmi zo 132 prítomných zriadenie Univerzity J. Seyleho schválili. Poslankyňa Mušková už v pléne upozornila, že opozícia podá návrh na na Ústavný súd. Pre novinárov to zdôvodnila takto: AUDIO: "Totižto podľa Ústavy na každej jednej univerzite Slovenskej republiky, ktorá je financovaná z rozpočtu, môže študovať každý občan. Kým na tejto bude môcť študovať len ten, ktorý ovláda maďarský jazyk." Minister školstva na parafrázované zdôvodnenie poslankyne Muškovej, reagoval: AUDIO: "Len prvý nástrel odpovede na to, čo hovoríte - potom by znamenalo, že asi aj ostatné menšinové školstvo takto by nemohlo fungovať. To sa mi nezdá, že to tak je." Zákon ešte musí podpísať prezident republiky, aby sa naozaj mohlo povedať, že nová vysoká škola na Slovensku od januára 2004 naozaj bude. V prvom roku by na ňu malo nastúpiť 300 poslucháčov, ktorých bude vzdelávať 25 pedagógov. Nároky na štátny rozpočet by nemali presiahnuť 120 miliónov korún. Poskytovať by mala bakalárske vzdelanie a o tri roky, teda pri ukončení prvého bakalariátu, by mala mať necelú tisícku študentov. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...