Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. október 2003 Podľa prieskumov Slováci vnímajú 28.október pozitívne Boris Koreň Dnes si pripomíname 85. výročie vzniku Československej republiky. Hoci v českej republike je 28. október stále štátnym sviatkom, na Slovensku ho nesprevádzajú žiadne väčšie oficiálne oslavy. Boris Koreň sa v úvode príspevku zaujímal o to, čo si o výročí a o prvej Československej republike myslia bratislavskí chodci: RFE: Viete, akú udalosť si dnes pripomíname? Hlas 1: "Neviem vám povedať." Hlas 2: "Založenie Československa." Hlas 3: "Sjednocení republiky, lebo tak nejak." Hlas 4: "Nie... Dneska je ktorého? 28. október? Veľká októbrová revolúcia, nie?" Hlas 5: "Priznám sa, že neviem, lebo myšlienkami sme celkom inde boli. Takže to by sme museli chvíľku porozmýšľať." RFE: Aký je váš vzťah k tomuto obdobiu slovenských dejín? Máte na to nejaký vyhranený názor? Hlas 1: "Akože o dejiny sa nejako nezaujímam, takže nie." Hlas 2: "Vyhranene pozitívny." Hlas 3: "No mám. Lebo sem sem došel jako Čech v jednašedesátým po vojne. Pozitivní, no pravdaže, jo. Hlas 4: "Neviem, neuvažovala som nad tým. Ste nás zaskočili veľmi." Hlas 5: "Myslím, že to bolo dobré pre Slovenskú republiku, akože pre Slovensko, že vznikla samostatná republika." Hlas 6: "Takisto pozitívny." Hoci anketa nahrávaná na bratislavských uliciach nedopadla pre vnímanie spoločného štátu práve najlepšie, prieskumy verejnej mienky uskutočňované v posledných rokoch ukazujú, že vzťah Slovákov k Československej republike nie je negatívny, ba práve naopak. Hovorí sociologička Oľga Gyarfášová: AUDIO: "Vo výskume zo septembra 2001 práve založenie prvej Československej republiky bolo najčastejšie uvádzané ako pozitívna udalosť slovenských dejín 20. storočia." Ďalšími pozitívne vnímanými udalosťami slovenských dejín sú podľa Gyarfášovej Slovenské národné povstanie, November 1989, či vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Práve posledná spomínaná udalosť je však vnímaná najkontroverznejšie. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky z februára 2003 len 13 percent opýtaných bolo v roku 1993 za rozdelenie Československa a svoj postoj dodnes nezmenilo. Ďalších 8 a pol percenta bolo za, ale dnes si myslia, že to bola chyba, každý desiaty Slovák bol proti rozdeleniu a dnes ho už schvaľuje. Najväčšia skupina - 26 percent opýtaných - bolo síce proti rozdeleniu, ale už sa s ním zmierili a stále veľký počet - viac ako 22 percent - bolo proti rozdeleniu spoločného štátu a dodnes sa s ním nezmierili. Sociologička Oľga Gyarfášová na otázku, či možno očakávať, že sa bude posilňovať skupina občanov pozitívne prijímajúcich samostatnú Slovenskú republiku, zareagovala: AUDIO: "Áno. Dá sa povedať, že hej. Môžem to opäť dokumentovať aj číslami. Veľa ľudí na tú otázku dnes odpovedá asi tak, že boli sme proti rozdeleniu Československa, ale dnes vidíme aj niektoré pozitívne stránky, alebo zmierili sme sa s tým. A myslím, že celkovo sa dá povedať, že Slováci, občania Slovenska ako keby postupne nachádzali zmysel a obsah slovenskej samostatnosti." Česi sú podľa rôznych prieskumov pre Slovákov najbližším národom a vnímajú ich najpozitívnejšie. Paradoxne, tu akoby malo rozdelenie štátu pozitívny účinok. Hovorí Gyarfášová: AUDIO: "Tu by som dokonca povedala, že došlo k zlepšeniu vzťahov a vzájomného videnia sa."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...