|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
31. október 2003
|
Začiatok novembra patrí spomienkam
|
Eva Reiselová
|
Tento víkend patrí Pamiatke zosnulých a viac ako inokedy aj spomienkam. V jeho predvečer sa mu v príspevku venuje aj Eva Reiselová:
Cintoríny budú po tieto dni svietiť rôznymi druhmi plamienkov - každý jeden z nich však patrí niekomu, kto tu bol a už nie je, koho sme milovali a máme ho stále pri sebe, aj keď sa na nás díva niekde tam zhora a prosí anjelov strážnych, aby nás neopúšťali. A my im za to - ďakujeme.
V utorok večer sa v Artfóre stretli ľudia blízki, ktorí si prišli spomenúť na humoristu a satirika Ladislava Kalinu. V roku 1978 po mnohých perzekúciách emigroval, dva roky na to umrel. Nechcel odísť, ako potvrdzujú aj slová jeho manželky, dlhoročnej redaktorky Slobodnej Európy, Agnešy Kalinovej:
AUDIO: "Manžel sa veľmi ťažko rozhodoval a rozhodoval sa naozaj len kvôli dcére. Pre neho to bolo možno tvrdšie rozhodnutie ako pre mňa. Možnože aj povahove. Pretože ako humorista on bol skôr melancholik. On bol introvert a melancholik, hoci bol veľmi spoločenský a veľmi rád rozprával aj vtipy, ale keď sa ho niečo dotklo, stiahol sa do seba. On bol pasívny. Ja som vedela, že keď som prišla domov a on ležal na gauči bez vankúša a nehovoril, neodpovedal na pozdrav, tak som vedela, že mal zase nejaké ťažkosti. Pretože on tu mal ťažký život aj pred normalizáciou ako satirický autor nebol nijakým miláčikom strany a vlády."
Napriek tomu rozosmieval svojimi textami - pod mnohými pseudonymami - celé Slovensko. A na koho si ešte s láskou spomína pani Kalinová?
AUDIO: Kalinová: "Ja v tejto chvíli tu, keď ešte sedím vedľa Kornela, stále myslím na nášho spoločného kamaráta Jula Satinského, ktorý mal funkciu moderátora - uvádzača prvého dielu manželovej knižky a ktorý tu už nie je."
Földvári: "S Julovou smrťou som sa ešte nevyrovnal, Julo pre mňa ešte stále nie je mŕtvy. Možná je to taký nejaký sebaobranný reflex, ja ich ešte stále vnímam ako dvojicu, ktorá ešte stále žije vo mne."
To sa už k pani Kalinovej pridal Kornel Földvári. Dôležitým mužom v jeho živote bol i Ladislav Mňačko, ktorý mu tesne po návrate z neslávne slávneho PTP umožnil pracovať v Kultúrnom živote s podmienkou, že nevyplní ani jeden kádrový dotazník, pretože ako si na jeho slová spomína Kornel Földvári:
AUDIO:"Pretože keď tam napíšete všetko, čo o vás viem, tak vás prijať nemôžem."
Pre ďalšieho Kalinovho priateľa historika Viléma Prečana, bol a zostane dôležitým človekom Milan Šimečka. Aj keď boli od seba ďaleko, aspoň si telefonovali:
AUDIO: "Volal som mu večer zo Salt Like City a on sa práve chystal do roboty. V Bratislave bolo pol šiestej ráno a on sa chystal na autobus aby šiel do svojej centrálnej výrobne betónu, kde pracoval. Milan Šimečka - jeden z najpredávanejších publicistov nezávislých. On písal tak, že to, čo človek cítil keď čítal jeho text, odrazu pochopil."
Tento víkend strávime na cintorínoch - nemusia to však byť smutné stretnutia, lebo ľudia, ktorých sme mali a máme radi, nás naozaj nikdy neopustia. Pokým máme dar spomienok.
Eva Reiselová, Slobodná Európa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|