Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       31. október 2003 Štáne inštitúcie majú vzájomne spolupracovať,a nie sa znevažovať Juraj Hrabko Hlavné politické udalosti z tohto týždňa teraz zhŕňa v poznámke Juraj Hrabko. V záujme verejnosti i politikov boli dve udalosti, ktoré však mali jedno spoločné - týkali sa vládnej koalície. Prvou z nich bolo nezvolenie poslanca ANO Ľubomíra Lintnera do funkcie podpredsedu parlamentu, druhou vystúpenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu k tzv. kauze skupinka. Ľubomír Lintner nebol za podpredsedu parlamentu zvolený ani na druhý pokus. V prvom získal 60 hlasov poslancov, v druhom o málo viac, keď ho volilo "až" 63 poslancov. Vzhľadom na to, že na jeho zvolenie bol potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, ako aj, že k vládnej koalícii sa hlási 74 poslancov, je to žalostný výsledok. Ani nie tak pre Lintnera, ako pre vládnu koalíciu. Stačí si totiž spomenúť na slová premiéra, predsedu ANO či všetkých predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície, ktorí pre Lintnera trpezlivo hľadali podporu, rokovali a vyhlasovali, že všetci ich poslanci Lintnera do funkcie volili. Príbeh volenia a nezvolenia Ľubomíra Lintnera do funkcie podpredsedu parlamentu je preto príbehom o dôveryhodnosti, ako aj politickej kultúry celej vládnej koalície: jej narastajúcej falošnosti a cynizme. A nič na tom nemení ani to, že parlament aj po nezvolení Lintnera dokázal schváliť viaceré predložené návrhy zákonov - zásluhu na tom totiž nemá iba vládna koalícia, ale aj nezávislí či opoziční poslanci. Zastavenie trestného stíhania vo veci porušenia zákona o ochrane utajovaných skutočností bolo pre predsedu vlády Mikuláša Dzurindu dôvodom na zvolanie mimoriadnej tlačovej besedy. Podľa jeho slov bolo zastavenie trestného stíhania dôkazom, že ani on ani tajná služba neporušili zákon. Zastavenie trestného stíhania však znamená iba zastavenie trestného stíhania. Teda nič viac a nič menej, ako iba to, že táto záležitosť sa nedostane pred súd, aby mohol vo veci rozhodnúť. Žiadnym dôkazom preukazujúcim nevinu, či vinu však nemôže byť a ani nie je. Právo rozhodnúť o porušení zákona o ochrane utajovaných skutočností zostáva naďalej Národnému bezpečnostnému úradu a ten rozhodol, že zákon bol porušený. Azda najvýstižnejšie to pomenoval právnik Milan Galanda slovami: "Keď bezpečnostný úrad rozhodne, že bol porušený zákon, znamená to, že bol porušený zákon". A tak tomu bude až dovtedy, kým parlament neschváli novelu zákona o ochrane utajovaných skutočností. Až v ňom sa uvažuje o tom, že správnosť rozhodnutia bezpečnostného úradu bude preskúmateľná súdom. Neuvažuje sa v ňom však so zmenou inštalovania jeho šéfa do funkcie. Aj naďalej má totiž riaditeľa NBÚ menovať a odvolávať vláda. Ak však má byť bezpečnostný úrad skutočne nezávislý od svojvôle politických strán či momentálnej vládnej koalície, potom je nutné, aby jeho šéfa menoval a odvolával - i keď na návrh vlády alebo parlamentu - prezident. Stále platí, že moc je naozaj veľmi potrebné rozdeľovať a vzájomne vyvažovať. Tak, aby žiadna inštitúcia nemohla rozkymácať inštitúcie ostatné, ale aby boli zákonmi nútené a donútené vzájomne spolupracovať. Pre RFE Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...