|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
31. október 2003
|
Motivácia nemeckých zamestnancov na bode mrazu
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Jedným z následkov rekordnej nezamestnanosti v Nemecku je prepad motivácie zamestnancov až na príslovečný bod mrazu. O slovo sa hlási náš stály nemecký spolupracovník Ján Šalgovič.
Tri roky ekonomickej krízy zanechali hlboké stopy na psychike nemeckých pracovníkov. Každý druhý sa podľa výskumov verejnej mienky medzičasom pohráva s myšlienkou, že zmení zamestnávateľa. Konkrétne: Takmer každý piaty pracovník hľadá novú robotu; skoro každý tretí plánuje začať s hľadaním, len čo sa vyjasní konjunkturálny obzor nad nemeckým hospodárstvom.
Medzi zamestnancami a zamestnávateľmi sa rozovrela obrovská priepasť nedôvery. Iba málo podnikom sa podarilo poskytnúť pracovníkom pocit bezpečnosti a starostlivosti počas súčasných búrlivých časov. Príčinou straty dôvery je skutočnosť, že manažment sa počas krízy sústreďoval na čisto ekonomické znižovanie nákladov, teda predovšetkým na prepúšťanie zamestnancov. Iba málo firemných vedení považovalo za dôležité zachovať "ľudský kapitál", teda neprepúšťať bezhlavo, poskytnúť pracovníkom pocit, že šéfstvo sa o nich stará, že nehľadí bezcitne iba chladné podnikovo-bilančné údaje.
Odborník na pracovno-právne vzťahy Hartmut Buck zdôrazňuje, že podniky mimoriadne riskujú. Keď sa totiž zlepší ekonomická situácia, potom nebudú mať domotivovaní pracovníci dostatok vnútornej sily, aby si vykasali rukávy a aby sa znovu všetkými desiatimi zapriahli do roboty.
Navyše, podčiarkuje Hartmut Buck, ak manažment po sebe zanecháva spálenú zamestnaneckú zem, potom dávajú výpoveď ako prví práve najlepší, najkvalifikovanejší pracovníci, čo majú najväčšie šance zamestnať sa inde. Aj z tohto dôvodu by sa firemné vedenie malo starať o psychické blaho svojich zamestnancov. Po prekonaní krízy sa totiž veľmi ľahko môže stať, že v podniku zostanú iba tí pracovníci, čo si jednoducho nemôžu zohnať prácu v iných firmách.
Martin Stengel, profesor pre pracovnú psychológiu na univerzite v Augsburgu, je presvedčený, že kľúčom k motivačnému úspechu je spolupráca medzi vedením, závodnou radou a zamestnancami. Ak hrozí prepúšťanie, potom by sa malo vedenie usilovať spolu s pracovníkmi znížiť náklady v iných podnikových oblastiach. Ak sa však znižovaniu počtu osadenstva jednoducho nedá vyhnúť, tak by manažment mal jasne vysvetliť, že ide o jediný možný krok a otvorene ho vysvetliť do poslednej bodky.
Iba potom sa bude dať zabrániť najrozšírenejšiu úkazu na dnešných nemeckých pracoviskách: vnútornej, duševnej výpovedi frustrovaných zamestnancov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|