Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       5. november 2003 Opozícia odmietla spojenectvo ponúknuté ANO Juraj Hrabko Pondelkové rozhodnutie Predsedníctva ANO, ktorým poverilo vedenie strany rokovať s opozíciou v súvislosti s voľbou podpredsedu parlamentu, narazilo na odpor opozície. O dôvodoch uvažuje Juraj Hrabko. Opozičné strany odmietli podporiť kandidáta ANO aj v ďalšej prípadnej voľbe podpredsedu parlamentu. Návrh ANO „narazil“ na nevôľu opozície ako celku aj preto, lebo hoci opozičný SMER túži po vlastnom podpredsedovi parlamentu, zbytok opozície odmieta vytvorenie ďalšieho - v poradí už piateho – osobitného kresla podpredsedu. HZDS vlastného podpredsedu parlamentu má, KSS vzhľadom na počet jej poslancov neprináleží a SMER by tak v podpore ANO zostal z opozície osamotený. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že „zásadne“ nesúhlasí s vytvorením funkcie piateho podpredsedu parlamentu, i keď by bol z jeho strany, je to však vyhlásenie, ktoré vychádza viac z reálnych parlamentných počtov, ako utíšených ambícií SMERu. Inými slovami, ukázalo sa, že záujem na zriadení kresla piateho podpredsedu parlamentu môžu mať iba ANO a SMER, čo je však na jeho presadenie v parlamente tak málo, že nápad ANO „obchodovať“ s ním, bol už v priebehu jedného dňa odsúdený na zabudnutie. SMER sa pritom ambície mať vlastného podpredsedu parlamentu nemusel vzdať a ani sa nevzdáva. Podľa jeho predsedu Fica už v decembri navrhne do tejto funkcie kandidáta a treba povedať, že nebude bez reálnej šance na zvolenie. Podporiť by ho totiž mali aj HZDS, aj KSS, aj viacero nezávislých poslancov a nie je vylúčené, že ho podporí aj niekoľko poslancov z radov vládnej koalície. Pri konečnom zrátaní hlasov to môže byť aj 76 poslancov, čo je ich najmenší počet potrebný na zvolenie podpredsedu parlamentu. Koaliční poslanci sa síce môžu pri voľbe kandidáta SMERu správať tak, ako sa správali poslanci opozície a niektorí nezávislí – teda nezúčastniť sa na voľbe. Nebudú však mať na to žiadny obhájiteľný argument. Ak by sa poslanci vládnych strán odmietli na voľbe zúčastniť, bol by to prinajmenej signál, že sa presadenia vôle opozície mimoriadne obávajú, ako aj „tiché“, ale verejné priznanie straty väčšiny v parlamente. Naviac, koalícia by iba ťažko bola v takejto situácii jednotná tak, ako bola jednotná opozícia pri voľbe kandidáta vládnej koalície Ľubomíra Lintnera – ako prvý by tzv. „odporúčanie“ koaličných strán zrejme a s radosťou odignoroval poslanec Ivan Šimko, ktorý po návrate do parlamentu začal očividne uprednostňovať vlastnú politiku pred politikou vedenia SDKÚ. December bude v parlamente naozaj zaujímavý, a to bez ohľadu na to, či SMER kandidáta na uvoľnený post podpredsedu parlamentu navrhne alebo nenavrhne. Jeho kandidatúra môže byť iba testom koalično-opozičných síl v parlamente, rozhodujúci zápas však bude vedený o návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. A o prípadnom vyslovovaní nedôvery vláde Mikuláša Dzurindu. Inými slovami - nástrojov k vyvolávaniu vášní či iniciovaní rôznych prevratov v parlamente je k dispozícii viacero, vrátane petičnej akcie odborárov za vyhlásenie predčasných volieb, dôležitá však bude stratégia a taktika tak koaličných, ako aj opozičných a nezávislých poslancov v parlamente. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...