|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
7. november 2003
|
Reformné zákony v školstve schválené
|
Eva Reiselová
|
Poslanci schválili dva nové školské zákony, z ktorých by najmä dva mali byť v pravom slova zmysle reformné. Týkajú sa základných a stredných škôl, jeden organizácii štátnej správy v školstve, druhý financovania škôl. Schválená bola aj novela vysokoškolského zákona. Ňou začne i svoj exkurz Eva Reiselová.
Okrem vecí, ktoré sme spomenuli vo viacerých spravodajských reláciách, ako je predĺženie lehoty na akreditáciu študijných odborov o rok, špecializované štúdium zaradené do ďalšieho vzdelávania, či študentská pôžička zvýšená z 20 na 40 tisíc, došlo k viacerým, vyše dvadsiatim zmenám. Jedna z podstatných je, že vysoká škola od januára 2004 bude nielen organizovať, ale aj zabezpečovať vysokoškolské štúdium. Zmena by mala zabrániť, aby externú formu robili iné vzdelávacie inštitúcie za nemalé peniaze. Zákon však nemá retroaktívny charakter, ale ako hovorí minister školstva Martin Fronc:
AUDIO: "Jedno je evidentné, že tí, ktorí by chceli začať organizovať od účinnosti zákona, tí už nemôžu, ale to, čo funguje, mám obavy, že bude môcť dobehnúť."
Zubní lekári dostanú nový titul MDDr, zdravotne postihnutí študenti samostatný fond a všetci zásluhou poslanca Ladislava Polku z HZDS informačné centrá na školách o možnostiach uplatnenia sa na trhu práce. Ak v súčasnosti na odobratie akademických slobôd potreboval minister súhlas všetkých troch reprezentatívnych organizácií vysokých škôl, od januára bude stačiť súhlas dvoch z nich.
Ďalšie zákony sa už zameriavajú na takzvané malé školstvo. Prvý presúva zo zrušených okresných úradov viac ako polovicu právomocí na samosprávy, vytvára osem krajských školských úradov, ktoré sa stali tŕňom v oku najmä samosprávnym krajom.
Rada školy sa rozširuje na jedenásť členov, doplnia ju predstavitelia samosprávnych zastupiteľstiev. Určuje sa funkčné obdobie riaditeľa, a to na päť rokov.
Zákon, na ktorý sa čaká už niekoľko rokov, je o financovaní. Stanovuje normatívy na žiaka. Ideu vysvetľuje vedúci úradu ministerstva školstva Peter Mederly:
AUDIO: "Snahou bolo poskytnúť zriaďovateľom jasné pravidlá, aby vedeli, čo ich čaká nielen v jednom kalendárnom roku, ale aj s istým výhľadom."
Presný normatív určí nariadenie vlády, ktoré musí ministerstvo pripraviť čo najskôr. Prvé čísla, veľmi hrubé odhady normatívov na rok uvádza Martin Fronc:
AUDIO: "Pre základné školy sa to pohybuje okolo 25 tisíc na žiaka, pre málotriedne školy by to bolo v rozpätí od 30 do 35 tisíc, gymnáziá okolo 28 tisíc, stredné odborné školy okolo 35 tisíc korún."
Podľa valorizačného mechanizmu v zákone, by sa mal normatív každoročne zvyšovať minimálne o infláciu.
Podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Antonín Polách konštatuje:
AUDIO: "My sme po tom zákone volali celých dlhých trinásť rokov, takže konečne bol prijatý. Samozrejme prinesie niektorým stratu zamestnania, čo je veľmi nepríjemné, ale zase na druhej strane sa ujasnia toky peňazí, takže sa nebude môcť nikto dovolávať, že boli peniaze zle rozdelené."
Novinkou budú ešte poukazy na mimoškolskú činnosť. Dostanú ich školské zariadenia, centrá voľného času, školské kluby, ale napríklad aj krúžky na základných školách, nie však základné umelecké školy. Tie budú zo štátneho rozpočtu platené v plnej miere. Štátny tajomník rezortu školstva František Tóth hovoril svojho času o tisíckorunovej hodnote každého z nich, pravda môže byť iná. Hovorí Peter Mederly:
AUDIO: "Aj koaličná rada sa týmto zaoberala. Toto je vec politického rozhodnutia. Treba si uvedomiť jednu vec - tisíckorunový poukaz je deväťsto miliónov korún. O tých deväťsto miliónov budú nižšie normatívy."
Nie je ešte úplne jasné, ani či pôjde jeden poukaz na jeden krúžok, alebo jeho hodnotu bude môcť rodič rozdeliť medzi viac aktivít. Podľa informácií z ministestva školstva aspoň v prvom roku fungovania by sa deliť nemal.
Eva Reiselová, Slobodná Európa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|