|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
10. november 2003
|
Cez prekážky ku hviezdam
|
Eva Reiselová
|
"Never was so much owed by so many to so few" - "Nikdy nebolo také veľké množstvo ľudí dĺžných takému malému počtu jednotlivcov" - povedal na adresu letcov bojujúcich za slobodu Británie v druhej svetovej vojne vtedajší premiér Winston Churchill. Medzi nich patrili aj Slováci pôsobiaci v britskom Kráľovskom letectve. Z viac ako 3500 sa mnohí nevrátili. Spomienke na slovenských a českých účastníkov západného odboja je venovaná výstava pod názvom Cez prekážky ku hviezdam. Priblíži ju Eva Reiselová:
"Prisahám pri Všemohúcom bohu, že budem verným a oddaným jeho Veličenstvu kráľovi Jurajovi VI., jeho dedičom a následníkom," začínala sa prísaha mladých chlapcov a mužov, ktorí sa rozhodli bojovať na západnom fronte počas druhej svetovej vojny. Dnes na ministerstvo obrany prišli starí páni a dámy, mnohým pomáhala "bakuľka", pretože vek a zranenia sa podpísali na ich zdravie. Na ich hrdosti nenechali ani stopy.
Na vernisáži zneli presne tie melódie, ktoré im pred viac ako päťdesiatimi rokmi pomáhali prekonávať chvíle, keď sekundy neraz rozhodovali kto prežije. Aj preto jeden z nich v auguste 1943 do vojenských novín napísal:
Tam nahoře už není smilování
tma tichá posetá z hvězd
tak najednou se přejde k umíraní
tak klidne se jde zabíjet
18.8.1943
Výstava už bola prezentovaná v Slovenskom národnom múzeu a stane sa trvalou súčasťou Leteckého múzea v Košiciach. Odborná i laická verejnosť na nej videla a ešte môže uvidieť nielen bojovú techniku, uniformy, vyznamenania, unikátne zábery, nepublikované fotografie, ale napríklad aj svadobnú fotografiu, či denníky vojakov - letcov, navigátorov, parašutistov a ďalších účastníkov odboja v rokoch 1940 - 1945. Vedúci služobného úradu ministerstva obrany Oliver Paradeiser pripomína:
AUDIO: "Z pohľadu dejín je to relatívne krátke obdobie - no jeho odkaz, ktorý ste svojím hrdinstvom doslova vytepali nad Veľkou Britániou pre budúce generácie, znie doposiaľ."
Jeden z účastníkov západného odboja, generálmajor Anton Petrák bol už pri vzniku 1. československej republiky.
AUDIO: "My sme vyrástli v tom prostredí. Poznali sme, že patríme k sebe a keď nacistické Nemecko nás rozdvojilo, nebolo pochýb o tom, kde je naše miesto - rozhodli sme sa bojovať za slobodné Československo v slobodnej Európe."
Anton Petrák pripravoval parašutistov pre boj v tyle nepriateľa v Škótsku. Strach má podľa jeho slov každý, len nie každý si ho prizná.
AUDIO: "Ja som bol veliteľom skupiny, ktorá prepadla farmu a priviedol som z nej štrnásť Nemcov. Ten útok 28. októbra 1944 bol z mojej strany dobrovoľný. Ja keď som sa rozhodol, že ten útok urobím, verte mi, od tej chvíle, keď som sa rozhodol pre útok, som skoro nespal. Tu nešlo o útok, ale tá zodpovednosť za to - tam bolo so mnou dvadsať dobrovoľníkov - ani jeden z nás sa nemusel vrátiť."
Na jeho uniforme sa leskne Řád bíleho lva, vedľa neho rad Ľudovíta Štúra, ale aj vyznamenania za chrabrosť, statočnosť, účasť vo vojne od jej začiatku ale aj:
AUDIO: "Vyznamenanie, ktoré som dostal od pána prezidenta Mitteranda a posledný - to snáď je najväčšie - Rad britského impéria."
Príbehy sú napísané, výstava sumarizuje životy i smrť viacerých vojakov, ktorým slová sloboda a demokracia stáli vyššie ako ich vlastné životy.
Takmer 92 ročný generálmajor Anton Petrák by mohol dlho rozprávať:
AUDIO: "Prežil som. Ten na nebesiach stál pri mne. Mnohí tam padli a ja sa im klaniam."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|