Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       10. november 2003 Ústava určuje aj mantinely parlamentu Juraj Hrabko Iniciatívu odborárov uskutočniť petičnú akciu za vyhlásenie referenda o konaní predčasných volieb podporili aj viaceré politické strany. Poznámku k nim pripravil Juraj Hrabko. Už o pár dní sa má na Slovensku začať ďalšia petičná akcia za vyhlásenie referenda, ktoré by malo rozhodnúť o konaní predčasných volieb. Hlavnými iniciátormi výmeny vlády sú na verejnosti odborári a až v ich pozadí stoja socialistické politické strany. Isté však je, že bez predbežnej dohody odborárov s politikmi, bez tzv. krovia politických strán, by petičná akcia za vyhlásenie referenda skončila fiaskom. Na rozdiel od odborárov majú totiž politické strany väčšie možnosti prezentácie v médiách, a tým aj väčšie možnosti propagácie petičnej akcie v spoločnosti. SMER Roberta Fica je v podpore odborárskej akcie najaktívnejší. Strana sa rozhodla podporiť petičnú akciu nielen duchovne, ale aj materiálne. SMER zriadi vlastné zberové miesta, postaví do ulíc vlastných aktivistov a strana na petičnú akciu vyčlenila aj 600 tisíc korún. Slovami predsedu Fica - SMER sa do petičnej akcie zapojí "s plnou vervou". Niet sporu o tom, či petičná akcia bude alebo nebude úspešná. Ešte pred jej začatím možno odhadnúť, že úspešná bude. Nezodpovedaných otázok je však viac. Otázne už je, či bude úspešné aj referendum. Ak nie, akcia sa skončí. Ak áno, potom bude otázne, či parlament predčasné voľby - a v požadovanom termíne, teda na budúci rok - odsúhlasí. Hovorí sa, že je na to potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Ak sa v parlamente nenájdu, predčasné voľby jednoducho nebudú, rovnako, ako sa voči poslancom nebudú môcť vyvodiť iné konzekvencie ako rétorické alebo politické. Rétorické ihneď, politické v budúcich voľbách. Vzhľadom na to, že Rudolf Schuster už počas svojho účinkovania v prezidentskom paláci referendum o konaní predčasných volieb na základe petičnej akcie už raz vyhlásil, domnievať sa, že nevyhlási druhé takéto referendum, je zrejme zbytočné. I keď existuje viacero dôvodov myslieť si, že referendum o konaní predčasných volieb nie je v súlade s ústavou. A taktiež, že v súlade s ňou nie je ani schválenie predčasných volieb parlamentom. I keď sa tak už v roku 1994 stalo a i keď sa tak má stať opäť na základe ústavného zákona, teda so súhlasom najmenej 90-tich poslancov. Hlavná otázka totiž znie tak, či 90 poslancov naozaj môže schváliť čokoľvek a kedykoľvek. Či ich konanie naozaj nie je obmedzené Ústavou a či nie je potrebné najskôr pozmeniť jej text, v ktorom doteraz absentuje možnosť volebné obdobie skrátiť. Inými slovami - parlament má právo Ústavu zmeniť, ale bez jej zmeny nemá právo schvaľovať čokoľvek a kedykoľvek, vrátane konania predčasných volieb, pretože svoju moc si Ústavou dobrovoľne obmedzil a je ňou viazaný. Petičná akcia za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách je z tohto uhla pohľadu akciou za zvyšovanie neúcty a nerešpektovania zákonov, vrátane základného zákona štátu, teda Ústavy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...