Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       12. november 2003 Poslaním parlamentu nie je vyšetrovať, ale schvaľovať zákony Juraj Hrabko Už niekoľko mesiacov pripravujú právni experti ďalšiu novelu Ústavy. Jej schválenie je potrebné hlavne z hľadiska vstupu krajiny do Europskej únie, ktorý by sa mal uskutočniť v budúcom roku. O pripravovanej novele uvažuje Juraj Hrabko. Príprava ďalšej, v poradí už štvrtej novely základného zákona, nie je zatiaľ predmetom záujmu ani médií, ani verejnosti. A ani mimovládnych organizácií, ktoré doteraz venovali pozornosť každej z doterajších noviel Ústavy už pri ich vzniku. Nezáujem o ďalšiu úpravu Ústavy je možno daný tým, že má ísť hlavne o úpravy týkajúce sa takpovediac eurozáležitostí, teda čohosi vzdialeného, o čom si spoločnosť myslí, že sa krajiny ani jej života až tak nedotkne. Je to však skôr naopak - právomoci, ktoré má Ústava eurozóne odovzdať, musí totiž najskôr alebo súčasne spoločnosti vziať. Eurodôvodov, pre ktoré je potrebné Ústavu znovelizovať je viacero. Patrí medzi ne napríklad dôvod konania prvých eurovolieb na Slovensku v budúcom roku. Bez úpravy Ústavy by neboli v súlade so záväzkami, ktoré sa Slovensko zaviazalo dodržiavať a rovnako by nebola zabezpečená ani ochrana ich konania a výsledkov. Ďalším dôvodom sú medzinárodné zmluvy - spôsoby ich ratifikácie či uznanie ich nadradenosti voči slovenským zákonom a zabezpečenie ich preskúmavania súdom. Iba v tejto súvislosti pracovná komisia navrhla nanovo upraviť 5 článkov slovenskej Ústavy. Príprava novely sa sťažila potom, ako o nej začali rokovať politici. Pribudli nové požiadavky, ktorými opozičné strany využívajú situáciu, že vládna koalícia potrebuje na schválenie novely aj ich hlasy, keďže na zmeny je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. HZDS a SMER podmieňujú svoj súhlas za podmienky, že Ústava zároveň umožní vytvorenie tzv. vyšetrovacích komisií parlamentu a že člen vlády, ktorý bude zastupovať krajinu v orgánoch Európskej únie bude viazaný stanoviskom parlamentu. Prirodzene, ani to nebude konečný výpočet nedorozumení či návrhov na novelu Ústavy - po vyriešení uvedených dvoch problémov začnú zrejme svoje pripomienky predkladať aj jednotlivé politické strany. Buď tie, ktoré im neboli odsúhlasené pri poslednej úprave Ústavy, alebo požiadavky nové, resp. ich kombináciu. Z hľadiska vecného je z dvoch požiadaviek opozície jedna dobrá, druhá zlá. Dobrá je požiadavka, aby člen vlády v euroorgánoch nekonal svojvoľne, ale pod kontrolou parlamentu. Zlou požiadavkou je návrh na zriadenie vyšetrovacích komisií parlamentu. Podobné komisie boli zriadené po voľbách v roku 1994 a existovali až dovtedy, kým im Ústavný súd neodkázal, že ich existencia, ako aj spôsoby vyšetrovania, nie sú v súlade s Ústavou. Faktom je, že keď vyšetrovacie komisie budú zahrnuté v Ústave, Ústavný súd to už nebude môcť povedať. To však nič nemení na tom, že parlamentu neprislúcha nič vyšetrovať, tobôž odsudzovať. Na to slúžia iné orgány, ako je zákonodarný zbor, ktorý napokon nestíha poriadne robiť ani to, čo mu prináleží - schvaľovať kvalitné zákony a kontrolovať činnosť vlády. Pre RFE Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...