Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       14. november 2003 Americkí filmoví producenti mieria na Východ Jaroslav Rozsíval Slovenskí umelci sa prednedávnom obrátili na poslancov i verejnosť s výzvou, upozorňujúcou na nutnosť prijatia nového zákona o Slovenskej televízii. Ten by o.i. umožnil ďalší rozvoj audiovizuálneho umenia na Slovensku: Slovenská filmová tvorba akoby žobráčila na okraji Európy a mnohí slovenskí filmoví tvorcovia sa snažia presadiť buď v reklame, alebo pri výrobe zahraničných produkcií. Práve odtiaľ, až zo samotnej mekky amerického filmu, z Hollywoodu, prichádzajú však do východnej Európy čoraz častejšie známi producenti, aby tu realizovali svoje projekty. Nie je to tak dávno, čo sa slovenskí umelci opäť raz ocitli na piedestáli ocenených filmových tvorcov v susednej Českej republike – buď za umelecký výkon, alebo realizáciu koprodukčného diela – slovenskí filmoví tvorcovia majú aj naďalej dobré meno, ibaže podmienky ich existencie sú v súčasnosti menej radostné. Na rozdiel od Českej republiky je totiž na Slovensku oveľa menej nezávislých producentov a o to menej sponzorov, ochotných vložiť svoje peniaze do projektu, ktorého návratnosť je vždy otázna. Tí najúspešnejší podnikajú buď priamo v Prahe, alebo sa aj naďalej spoliehajú na jej pomoc. Druhá možnosť sa otvára príchodom západných producentov do východnej Európy, hľadajúcich nielen panenskú prírodu či zaujímavé lokality, ale predovšetkým lacných profesionálov. Tejto šance sa chopili aj holywoodski producenti, ktorí čím ďalej tým častejšie premiestňujú nakrúcanie svojich filmov do Česka, Maďarska, Poľska, na Slovensko, ale – aj do Bulharska, či Rumunska. Rumunsko zažíva v súčasnosti v tejto oblasti dokonca akýsi malý a tichý boom – svetová premiéra hollywoodskeho filmu Cold Mountain, Studená hora, s Nicole Kidmanovou a Jude Lawom je naplánovaná na 25.decembra a už teraz sa o tejto snímke hovorí ako o tajnom adeptovi na Oscara. Pre mnohých divákov budú však prekrásne exteriéry filmu veľkou neznámou – pochádzajú totiž z Rumunska, konkrétne z Transylvánskych Álp v blízkosti Brašova. Rumunsko totiž západným filmovým producentom ponúka nielen úchvatnú prírodu, ale aj lacné náklady a – profesionálne zariadenia. Marketingový riaditeľ bukurešťských štúdií Castel film Bogdan Moncea k tomu dodáva: Audio:„V Rumunsku je veľa zaujímavých lokalít pre nakrúcanie, zaujímavá krajina, staré lesy a zámky. Bohužiaľ nie všetky tieto lokality majú aj vhodnú infraštruktúru, nie sú dostatočne rozvinuté pre pokrytie potrieb filmových štábov, ktoré niekedy potrebujú aj 300 hotelových izieb na adekvátnej úrovni.“ Napriek tomu, že hlavnými centrami strednej a východnej Európy pre západných producentov sú aj naďalej Budapešť a Praha, kde sa už vytvoril celý rad filmových megahitov, vrátane diváckeho trháku Mission Impossible, záujem o Východ Európy neklesá, naopak – rastie. Dôvodom sú predovšetkým nižšie náklady. Britský filmový producent Justin Bellinger, šéf spoločnosti Artistry Media Ltd., zdôvodňuje: Audio: „Vidíme, že iné krajiny, ako napr. Rumunsko, začínajú ponúkať nielen lacné štúdiá a personál, ale vidíme aj to, že stále populárnejšia Praha začína byť drahšia, takže dochádza k istému odklonu od Českej republiky, pretože iné krajiny sú schopné poskytnúť lacnejšie štruktúry i ľudí.“ Vráťme sa však opäť na Slovensko: Aká je aktuálna situácia v tvorbe koprodukčných filmov - na to sme sa opýtali filmového teoretika a prorektora VŠMU dr. Martina Cieľa: Audio: „Po veľkom boome, ktorý tu bol po 89-om za federácie, existujú stále ešte dozvuky, čo sa týka predovšetkým služieb a exteriérov. Tie sú tu stále pomerne lacné pre holywoodsku produkciu. Už je toho ale oveľa menej. Tá situácia však nie je až taká zlá, pretože holywoodske „major“ spoločnosti, ktoré na Slovensku nakrúcali veľkoprodukcie ako Peacemaker, či Povstanie a podobne, ako keby začali striedať producenti zo západnej Európy. Nakrúcajú sa tu koprodukčné filmy v dvoch rovinách: Jedna vec je spôsob, aký uplatňujú napr. bratia Talianiovci a ďalší, ktorí tu nakrúcajú filmy tak, že Slovensko tam má iba minoritnú koprodukciu - poskytuje skôr služby a štáby - a zároveň sú tu však aj reálne koprodukcie, a to sú v podstate slovenské filmy so slovenskými režisérmi, hercami, kde výrazne vstupujú do koproducentského vzťahu nemecké, talianske, dokonca izraelské, ale predovšetkým z 90-ich percent české spoločnosti, predovšetkým Česká televízia. „ SE: Ako na tom vyzerá Slovensko v prípade samostatnej nezávislej produkcie? Cieľ: „Tá situácia nevyzerá až tak tragicky - z môjho pohľadu - najväčšiu pozornosť médií či divákov priťahuje samozrejme hraný celovečerný film pre kiná. Tento rok je tých filmov sedem, z čoho ale iba tri sú vlastne čisto slovenské, majoritne. Je ale veľmi dôležité povedať, že Slovensko začalo byť vďaka nedávno končiacim študentom dokumentu nesmierne silné v dokumentárnej tvorbe - a tam vznikajú aj celovečerné filmy, aj stredometrážne, alebo krátke filmy - a v tomto teda ten slovenský film má čo prezentovať.“ Konštatuje filmový teoretik dr. Martin Cieľ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...