|
|
| |
|
Dnes je sobota, 19. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
14. november 2003
|
Politický osud má aj Ivan Šimko vo vlastných rukách
|
Juraj Hrabko
|
V pondelok uplynú tri roky od založenia SDKÚ. Ivan Šimko, ktorý bol jedným z jej hlavných tvorcov zvolal na nedeľu stretnutie, na ktorom chce hovoriť aj o tom, že sa SDKÚ vzdialila svojim pôvodným hodnotám. Uvažuje Juraj Hrabko.
Ivan Šimko začne v nedeľu oficiálne svoj zápas proti pomerom v SDKÚ, ktorej bol tzv. otcom-zakladateľom. Takpovediac v predvečer tretieho výročia vzniku SDKÚ zvolal stretnutie vybraných kolegov-unionistov a niekoľkých verejne známych osôb, aby s nimi pri káve debatoval o príčinách "vážnej politickej krízy", v ktorej sa krajina podľa neho v súčasnosti nachádza. Keďže alternatív, ktorými môže schôdzka napokon vyvrcholiť, je viacero, lepšie je zrejme počkať na reálny výstup posedenia pri káve, ako špekulovať o plusoch či mínusoch, ktoré môže priniesť. Moderná rétorika však predsa len nepustí a tak možno povedať, že v nedeľu sa stretne ďaľšia "skupinka" ľudí, ktorej členovia skôr či neskôr začnú podkopávať SDKÚ. Tak, ako pred tromi rokmi, i keď nie v novembri, ale už v januári, začala "skupinka" ľudí z SDK oficiálne podkopávať SDK. A medzi nimi, presnejšie v jej čele, stál tak, ako je tomu aj dnes - Ivan Šimko.
Príčina viacerých doterajších nedorozumení, nezhôd, rôznych pozadí či politických popráv v SDKÚ totiž nemá prapôvod v SDKÚ, ale v SDK. Unionisti, ktorí sa začiatkom roka 2000 sebadefinovali ako "nádej na ďalšiu integráciu reformných síl na Slovensku", a ktorí propagovali myšlienku, že vznik únie "možno nie je výhodný pre malé politické strany a ich predstaviteľov, ale je určite užitočný pre občanov", síce pekne hovorili, ale SDK, ako aj koalíciu piatich strán tým prakticky rozbili. Terajšia situácia aj vzťahy v SDKÚ sú tak iba zrkadlovým obrazom situácie a vzťahov, ktoré zavládli v SDK už krátko po voľbách v roku 1998 a uchopení moci. Z čoho vidno, že nielen obyčajné, ale aj politické bumerangy sa zvyknú vrátiť späť k tomu, kto ich vrhol.
Vecne vzaté, Ivan Šimko má dostatok skúseností s prípravami základných dokumentov, ako aj organizačných schopností potrebných pre vznik novej politickej strany. Má aj dostatok snov o možnostiach spájania nespojiteľného a tiež prístup do printových médií, kde ich môže opisovať a publikovať. Funkcia poslanca parlamentu mu sporadicky zabezpečí prezentáciu aj v elektronických médiách, i keď hlavne v tých prípadoch, kedy oslabí vládnu koalíciu. To, čo Šimkovi chýba, je známe "pozadie" politickej strany a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda dobre vedel, čo hovorí, keď na margo Šimkovej nedeľnajšej aktivity zdôraznil: "Ak Ivan Šimko chce zostať aj naďalej v činnej politike, v aktívnej politike, jeho zotrvanie v SDKÚ je aj preňho tou najlepšou alternatívou".
Tak či onak, rozhodnutie, ako naloží s vlastným politickým osudom, má v rukách iba Ivan Šimko, a nikto iný. Nič to však nemení na tom, že ho zomlela SDKÚ, ktorú sám vytvoril a Mikuláš Dzurinda, ktorého na politické výslnie vlastnými rukami pretlačil.
Pre RFE Juraj Hrabko
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|