Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       21. november 2003 Plavba zaoceánskym parníkom: lákadlo pre solventných turistov Jaroslav Rozsíval Vo francúzskom prístave Saint Nazaire došlo minulý týždeň k tragickej nehode: pri zrútení sa vyhliadkového mostíka nad dokončovanou loďou Queen Mary II. zahynulo 15 ľudí. Verejnosť sa tak zhodou okolností dozvedela už v predstihu o stavbe novej výletnej superlode, ktorej parametre by mali predstihnúť všetky na svete jestvujúce zámorské plavidlá. Malý výlet do histórie i súčasnosti zaoceánskych lodí vám v nasledujúcich minútach ponúka Jaroslav Rozsíval. Plavba veľkým zaoceánskym parníkom, spájajúcim kontinenty, patrí dnes pre väčšinu ľudí do kategórie hollywoodskych filmových tém, smokingových televíznych seriálov, či dobrodružnej literatúry. Pre niektorých – predovšetkým luxusu oddaných turistov, je to však ešte stále príjemná realita... Na krásnej bielej lodi, vybavenej luxusnými kabínami, bazénom, reštauráciou, barom, herňami, či fitness centrom sa dnes môžete vybrať do takmer všetkých exotických lokalít na svete: To, čo kedysi spájalo civilizácie a kontinenty, je dnes miestom stretávania sa príslušníkov tzv. vyšších tried a vhodným prostredím pre nakrúcanie populárnych televíznych seriálov: Nástup lietadiel do oblasti civilnej dopravy, najmä po druhej svetovej vojne, odsunul totiž kedysi tak vyhľadávané superplavidlá do ústrania pozornosti väčšiny cestujúcich – nielen kvôli ich cene, ale predovšetkým - kvôli času. Dobu, ktorú potrebuje zaoceánske plavidlo na prekonanie vzdialenosti medzi Európu a Amerikou, teda asi tri dni, môže dnes bežný podnikateľ využiť pre cestu okolo celého sveta lietadlom, počas ktorej dokáže uzavrieť celý rad lukratívnych obchodov, či zmlúv. Svet sa zmenšil a zrýchlil – a asi aj preto sa plavba loďou po oceáne stala už iba príjemným spomalením dynamického života: samozrejme, že hlavne pre tých, ktorí na to majú. Stále populárnejší typ trávenia dovolenky je však aj vhodnou príležitosťou pre kvalifikovaných pracovníkov z rozvojových, či východoeurópskych krajín dostať sa k zaujímavej práci: na luxusných parníkoch, brázdiacich exotické časti sveta, či už medzi Európu a Afrikou, v Karibskej oblasti, alebo v Tichom oceáne, pracujú dnes aj mnohí mladí ľudia z bývalých postkomunistických štátov, vrátane námorníkov, čašníkov, turistických expertov, alebo hudobníkov. Faktom je, že ani dnes nie je rýchla cesta lietadlom vhodnou náhradou za pohodlnú, i keď pomalú plavbu na vlnách oceánu: Napriek tomu, že cesta z austrálskeho Sydney do anglického Southhamptonu trvala svojho času až tri a pol týždňa a z Hamburgu do Kapského mesta 12 dní, cestujúci mali pritom šancu spoznať na vlastné oči krásy i nástrahy svetových morí, či neznámych ostrovov – napríklad, keď sa na ceste do Panamy zastavili na Tahiti, či Havajských ostrovoch... Cesta loďou bola však každodennou realitou ešte aj v 50-tych rokoch 20.storočia, keď sa jej nevyhli ani naši olympionici pri návrate z Melbourne v roku 1956 a osudnou sa dokonca stala celému speváckemu zboru legendárnych Viedenských spievajúcich chlapcov, ktorí sa v roku 1939 vybrali na turné po Austrálii: Po vypuknutí vojny zostal celý zbor chtiac-nechtiac ďaleko od domova a takmer všetkým malým spevákom sa napokon Austrália stala ich novou vlasťou – do Európy sa mnohí z nich vrátili až po desiatich, či dvadsiatich rokoch a viacerí už svojich príbuzných nikdy nevideli - cesta loďou z Austrálie späť do Európy bola už pre nich príliš nákladná a lietadlom cestovali okolo sveta iba odvážni. Faktom je, že plavba loďou vyvoláva dodnes u ľudí oveľa dobrodružnejšie predstavy, ako let lietadlom: na lodiach sa ľudia plavia už od nepamäti, zatiaľ čo lietanie sa stalo bežnou súčasťou nášho života iba v posledných 50 rokoch. Do značnej miery sa o „glorifikáciu“ dobrodružnej plavby zaslúžila aj tragická havária parníka Titanic v roku 1912, ale aj celý rad kníh, filmov, či hier na túto tému. Mimochodom – keď už sme pri knihách: na cestu lietadlom si dnes málokto vezme so sebou obsiahlu knihu, tú vám koniec-koncov ani na palube lietadla nikde neponúknu – na rozdiel od zaoceánskej lode, ktorá takmer vždy disponuje rozsiahlou knižnicou. Väčšina kedysi známych legendárnych lodí však už dnes zo svetových morí zmizla: zrušené boli dopravné trasy spoločností White star line, Hamburg-Amerika, Messageries Maritime, United States line, či najznámejšej z nich – Cunard. Tá sa však na rozdiel od svojich niekdajších konkurentov dodnes zaoberá výletnými zaoceánskymi plavbami a bola to napokon práve táto firma, ktorá poverila francúzskych lodiarov stavbou najväčšieho plavidla Queen Mary II. Jeho zhotovenie by malo stáť 800 miliónov dolárov. Loď je pritom raz tak veľká, ako jej originálna predchodkyňa Queen Mary, postavená v 30 rokoch minulého storočia. Na cestu cez Atlantický oceán by sa mala vydať už v januári. Dúfajme, že tragický osud, ktorý ju obišiel v záverečných dňoch jej stavby, sa rozplynie v morských vlnách spolu so zvukom jej sirén.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...