[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 7. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

25. november 2003

Svetový deň boja proti násiliu na ženách: Rakúsko, Maďarsko

Anna Rausová

Teraz budeme hovoriť o téme, o ktorej sa začína hovoriť nahlas len v posledných rokoch – reč bude o domácom násilí. 25. november – teda dnešný deň, ustanovila OSN za Svetový deň proti násiliu na ženách. Jedným z dôvodov je systematicky upozorňovať na to, že tento problém postihuje milióny žien a dievčat na celom svete. My sa spolu s Annou Rausovou pozrieme, ako ho riešia v dvoch susedných krajinách, v Rakúsku a v Maďarsku.

Násilie na ženách má najrôznejšie formy, v poslednom čase sa rozmáha čoraz viac obchodovanie so ženami ako i používanie znásilňovania ako vojnovej zbrane. Menej vypuklou, ale pritom najčastejšou formou je však podľa odborníkov domáce násilie alebo psychické zneužívanie zo strany partnera, manžela alebo otca. Tento jav nemá žiaľ žiadne geografické hranice a týka sa rovnako žien chudobných aj bohatých. Dokonca aj v takej vyspelej a civilizovanej krajine ako Kanada až jednu štvrtinu opýtaných žien zbil manžel najmenej raz za život.
V posledných rokoch sa najmä v Severnej Amerike a v západnej Európe systematicky pracuje na zákonoch, ktoré majú pomôcť takto postihovaným ženám. Kľúčovú úlohu zohrávajú pritom mimovládne organizácie.

Naliehavú potrebu označiť domáce násilie za vážny problém si začal Západ uvedomovať pred 30-imi rokmi, povedala Slobodnej Európe Verena Kaselitzová z rakúskej organizácie WAVE, združujúcej ženské hnutia:

AUDIO:
„Ženské hnutia v Rakúsku, Nemecku, Švédsku, Veľkej Británii, Francúzsku a inde sa asi 30 rokov snažia zvýšiť povedomie o násilí na ženách, ale tiež povedomie o deťoch, ktoré sú tým tiež ovplyvnené, i keď nie sú priamymi terčami násilia“.

V roku 1997 prijalo Rakúsko, ktoré je v súčasnosti považované v tejto oblasti za priekopníka, zákon o domácom násilí. Jeho podstatou je to, že dáva polícii, v prípade že ju niekto zavolá k domácemu násiliu, právomoc odstrániť z miesta vinníka, obyčajne muža na minimálne niekoľko dní, dokonca aj v prípade, že je vlastníkom bytu. Do prijatia tohto zákona bola prax opačná. Žena, často aj s deťmi, musela odísť do azylového domu.

V Maďarsku prebieha v súčasnosti zápas o podobné reformy a zákony, aké prijalo susedné Rakúsko. Po páde komunizmu pred 14-imi rokmi bolo domáce násilie neznámym pojmom čo však neznamenalo, že neexistuje, ba práve naopak, len sa o ňom mlčalo. Začiatky osvety verejnosti boli ťažké, zverila sa Slobodnej Európe Gyorgyi Tóthová z organizácie NANE:

AUDIO:
„Keď sme začali hovoriť o domácom násilí, stretli sme sa s negatívnymi reakciami politických kruhov s tým, že naša organizácia rozkladá rodinu. Takéto komentáre napokon prestali, boli politicky nekorektné“.

Po niekoľkých rokoch mlčania si niektorí politici v Maďarsku začali podľa Tóthovej uvedomovať potrebu zákonov o domácom násilí.
Rodina je právom považovaná za posvätnú inštitúciu v mnohých východoeurópskych krajinách. Zároveň v nich však zostáva zakódovaná nedôvera voči zásahom zvonku, čo zohráva negatívnu rolu pri pokusoch mimovládnych organizácií pomôcť ženám, týraným v manželstve. Na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv však majú krajiny, ktoré ju podpísali, povinnosť zabezpečiť ochranu, rovnaké práva a dôstojnosť pre každú ľudskú bytosť, vrátane žien.

Anna Rausová, SE


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print